Briti necítia potrebu vpúšťať na svoj knižný trh prekladové tituly, cítia sa sebestační. Prekladateľka JÚLIA SHERWOOD niekoľko rokov vytrvalo presviedča anglické vydavateľstvá, aby dali Slovákom šancu.
Preložila už Vilikovského, Ballu, Dobrakovovú či Krištúfka a snaží sa objaviť kľúč, ktorý by na vydavateľov zaberal. Hoci slovenské diela nikdy nebudú bestsellerom, mali by mať v zahraničí svoje čestné miesto, hovorí v rozhovore pre SME.
Dostáva sa slovenskej literatúry do sveta dosť? Poznajú nás už?
Žiaľ, to je ešte v úplných začiatkoch. Keď som sa v roku 2008 začala venovať prekladaniu, bolo do angličtiny preložených asi len pätnásť prozaických diel, z nich len šesť bolo vydaných po roku 1989.
Dnes ten počet prekročil tridsiatku. Je to dosť?
Aj to je už obrovský skok v porovnaní s tým, aká bola situácia predtým. Začína to postupne naberať trochu spád, ale stále to nie adekvátne vzhľadom na množstvo skvelých kníh, ktoré by stálo zato preložiť.
Jedným z dôvodov je, že stále máme primálo prekladateľov slovenskej literatúry. No hlavný problém je nájsť vydavateľov, ktorí by si trúfli sprístupňovať literatúru krajiny, ktorá ešte stále nie je taká známa.
Prečo?
Najmä preto, že v porovnaní s Českou republikou nemáme vo všeobecnom povedomí anglojazyčných čitateľov na čom stavať. Česká literatúra má svojich velikánov, každý vzdelanejší človek počul o Haškovi, Hrabalovi, Čapkovi, Kunderovi či Havlovi. To sú pojmy.
Slovenská literatúra nemá takéto veľké mená, na ktoré by ľudia okamžite reagovali a mohli si aj súčasných autorov zaradiť do kontextu. Chýbajú ešte stále aj preklady slovenskej klasiky 20. storočia, tam sú obrovské medzery.
Vy nemáte chuť púšťať sa do prekladov klasiky?
Stále to beriem tak, že som len v prekladateľských začiatkoch. Neštudovala som slovenskú literatúru, začala som prekladať veci, ku ktorým mám bližšie, vychádzajú z reality, ktorú poznám, prihovárajú sa mi a bavia ma.
No nevylučujem, že sa v budúcnosti pustím aj do klasiky, skôr tej modernej. Už asi rok intenzívne hľadám vydavateľa na Nylonový mesiac Jaroslavy Blažkovej. Myslím si, že tá kniha rezonuje dodnes.
