Nie so všetkými vtipmi, ktoré vytvorí, musí aj on súhlasiť. Niekedy jednoducho preváži vtipná pointa, vraví RADO ONDŘEJÍČEK, autor Cynickej obludy.
Na stránku Cynickej obludy sa niektorí chodia zabaviť, iní pobúriť, niektorí sa možno aj urazia. Terčom Ondřejíčkových vtipov nie sú len politici, často aj cirkev. No všetko má spoločného menovateľa – ľudskú hlúposť.
Od 1. septembra 2019 sa vtipy Cynickej obludy po štvorročnej pauze opäť stali súčasťou denníka SME.
Rado Ondřejíček hovorí o tom, kde sú hranice jeho vtipov, prečo v cirkvi nachádza toľko inšpirácie na satiru, či je Zomri jeho konkurencia a za čo vďačí Andrejovi Dankovi.
Cynická obluda začala svoju mediálnu cestu v denníku SME, potom bola súčasťou obsahu Denníka N a teraz je opäť na SME. Ako sa pozeráte na cestu, ktorú prešla?
Z môjho pohľadu to ani nie je úplne cesta, lebo Cynická obluda stále vychádza na tej istej platforme ako na začiatku, ktorá je úplne mimo spomínaných médií, a to na blogu.
Na začiatku som ani neveril, že by sa našla redakcia renomovaného média, ako je SME, ktorá by vtipy Cynickej obludy chcela dávať do novín.
To, že je niekto ochotný za môj obsah zaplatiť a že rádovo desaťtisíce ľudí sú ochotných si to každý deň pozrieť, pre mňa znamenalo, že sa z toho stalo moje zamestnanie.
Ale to, či to publikujem v SME alebo v Denníku N, pre mňa z hľadiska toho, ako vtip vymýšľam, nemá výrazný význam. Samozrejme, že v médiách majú moje vtipy väčšiu váhu, ľudia to berú vážnejšie. A aj pre mňa to je záväzok, že musím každý deň vymyslieť nové vtipy. Ale médiá samotné Cynickú obludu nijako nemenia.
Takže vás to živí?
