Miestami je ťažké uveriť tomu, že čítanie o historických bombardovaniach, ktoré sú, okrem iného, aj priamym pohľadom na vývoj a rast leteckého bombardovania, je nielen poučné a zaujímavé, ale aj hravé. Avšak určite nie hravé z hľadiska tejto vskutku smutnej témy, ale skôr pre formu, ktorú si zvolil Sven Lindqvist na opísanie všetkých (zdanlivo iba faktografických) míľnikov v našej histórii.
Všetko sa začína zostrojením teplovzdušného balóna. Spolu s ním vtedy vznikli prvé myšlienky o tom, že by mohol byť skvelým vojnovým nástrojom, ktorý by dokázal spôsobiť nevýslovné škody. Skrsli v hlavách ľudí, ktorí bažili po moci a videli v nich v tom čase zbrane, ktoré by im dopomohli k víťazstvu nad nepriateľmi.
Teraz síce vieme, že aj keď takéto balónové bombardovanie nebolo až také strašné, a ani obzvlášť deštruktívne, bolo efektívne využité ako prostriedok na šírenie paniky a hrôzy. Naopak lietadlo by sme mohli označiť za jeho stonásobne horšieho nástupcu, ktorý už nešíril iba strach. Rovno ho premieňal na smrť.
Sven Lindqvist: Si mŕtvy (Absynt 2019) (zdroj: Archív SME)Národy a ich schopnosť bombardovať
Autor postupne prechádza naprieč celou históriou, pričom sa venuje aj opisom súčasných literárnych diel, ktoré predstavujú silné fantazijné vízie o minulosti i blízkej budúcnosti. Hľadá príčiny a motívy, pre ktoré bola jedna krajina schopná bombardovať druhú bez pocitu viny.
Ako hlavný motív alebo akýsi katalyzátor túžby po bombardovaní vnímal práve rasizmus, vo Veľkej Británii to bola potreba bombardovania, ktorá účelne vyvolala rasovú dehumanizáciu. Cituje viaceré diela známych spisovateľov, v ktorých sa ich autori venovali čomusi podobnému ako aj on sám. A práve to, koniec koncov, robí z jeho knihy istým spôsobom rozsiahlu štúdiu.
„Hay, Odell, Waterloo, Serviss, Cole, Shiel, London a mnohí ďalší spisovatelia minulého storočia – ich fantázie o genocíde čakali na príchod prvého lietadla. Sen o vyriešení všetkých problémov masovým zabíjaním zo vzduchu jestvoval medzi ľuďmi už predtým, ako dopadla na zem prvá letecká bomba.“
Na bombové útoky dopláca civilné obyvateľstvo
Z hľadiska činnosti sú bombové útoky úplne inou aktivitou než iné druhy vedenia vojen. Bombardovanie sa totiž vyznačuje najmä plošnými účinkami a problémami, ktoré sa spájajú s konkrétnymi cieľmi, proti ktorým je namierené.
Pod problémami si však predstavujte to, že od týchto cieľov nie je možné v prípade bombardovania oddeliť civilistov, ktorí ich obklopujú. V časoch deštruktívnych bombových útokov sa teda vojna netýkala iba armád a ich veliteľov, a práve preto sa týmto často porušovali medzinárodné normy spájajúce sa s ľudskými právami: „Margaret hľadala svojho snúbenca: Mŕtvi, mŕtvi, mŕtvi všade. Niektorí čierni ako uhlie.
Iní nedotknutí, akoby spali. Ženy v zásterách s dieťaťom v náručí sedeli v električke, ani čo by si len na chvíľu zdriemli. Zo zrútených domov trčali ruky, nohy a hlavy. Telá vyzerali, akoby ich niekto nafúkol, mali veľké žlté a hnedé fľaky. Zo zvyškov šiat sa ešte dymilo.“
Sven Lindqvist napísal historické labyrintové dielo, v ktorom sa musíte každým odsekom doslova prelistovať. Spolu s autorom tak máte možnosť putovať v čase s výkričníkom nad hlavami, ktorý varuje nielen vás, ale celú planétu pred hrozbou minulých, súčasných i budúcich rozhodnutí.
Upozorňuje na to, že sa celý svet neustále vznáša nad priepasťou a naznačuje, že jediným riešením, ako zabrániť, aby do nej padol, je úplné zrušenie jadrových zbraní, konfliktov, vojen, rasizmu a genocíd, pričom toto všetko súvisí práve s kolektívnou pamäťou, na ktorú neustále naráža. Dúfajme preto, že sa nič z tejto ponuky nezopakuje a nenaplní. Inak...
