Bol horúci august, keď Peter Ďuďo Dudák zomrel. Dnes už padajú novembrové listy zo stromov, a jeho hlas znie znovu. Kapela Hex nahrala skladbu, pri ktorej ešte bol aj ich kamarát. Demonahrávku stihol naspievať.
Nikdy celkom nedospel, neoplatilo sa to. Zomrel Ďuďo, sladký rebel z Hexu Čítajte Pieseň sa volá Keď sme s vami, spievajú v nej aj všetci ich potomkovia.
Hex s ňou oslavuje tridsať rokov a zároveň vyráža koncertovať. Už 22. novembra bratislavskej Starej tržnici, potom aj v Žiline a Košiciach.
Spieva Šarkan, čo by sa páčilo aj Ďuďovi.
Ako vám išlo nahrávanie v štúdiu bez Ďuďa?
Fefe: Bol to jeho nápad, urobiť pesničku, ktorej text by sa skladal z názvov našich minulých pesničiek. Nie je to nič výnimočné, už to pred nami urobili mnohé kapely.
Páčilo sa mi pohrať sa s nimi a dať im spoločne nový zmysel. Chcel som, aby skladba mala hlavu a pätu a zistil som, že vôbec nie je ľahké vytvoriť text, keď ste výrazmi takto obmedzení.
Navyše som ešte musel prihliadať aj na to, aby som z názvov našich piesní použil tie, ktoré ľudia najviac poznajú. Bolo to celkom náročné zladiť, ale hádam to vyšlo pekne.
Viete si vybaviť pocit zo štúdia?
Yxo: Ten pocit neviem celkom dobre opísať, ale keď si na nahrávanie spomeniem, mám zimomriavky.
V klipe sme načreli do našich videoarchívov, postrihali sme v ňom historické raritné staré zábery, namiešali sme ich so zábermi zo stredného obdobia až po tie najnovšie zo štúdia.
Človek si uvedomí, koľko toho zažil, nielen cez zvuk, ale aj cez obraz, som skrátka dojatý. Nie je to pre samotnú pesničku, ale aj pre to všetko, čo je za nami. Som veľmi šťastný, že Ďuďo naspieval túto pesničku, je pre nás dosť dôležitá.
Koľko je v nej vášho smútku?
Fefe: My sme sa práveže chceli naladiť optimisticky. Ďuďo, žiaľ, nahrávanie už nestihol, ale demonahrávka, ktorá po ňom zostala, bola v dobrej kvalite a dala sa použiť, veď technika je dnes úžasná.
On sám vždy tvrdil, že pesničky majú žiť, majú sa hrať naživo a znieť v rádiu. Je super, že nám stále spieva, že v jeho pesničke vládne veselá nálada a niet v nej stopy po depresívnych pocitoch. Naopak, skôr nás otvára a pozeráme sa cez ňu ďalej.
Dali ste sa dokopy aj s inými známymi hudobníkmi, do štúdia ste pozvali spievať dokonca vaše deti. Mali chuť ísť s vami do toho?
Yxo: V prvom rade bolo podstatné, že sme sa v štúdiu cítili, ako by sa nič nezmenilo, ako by bol Ďuďo s nami. Bolo to aj vďaka našim spolupútnikom a kamarátom, ako sú Lasky či Tomáš Sloboda, a aj cez naše deti.
V jednom momente vznikol veľký band, ktorý určite nebol iba o pesničke, ale aj o výnimočnom stretnutí. Pre decká to bol zážitok, strávili sme spolu pekný čas.
Fefe: A prišli všetky – môj syn Sebastián, Yxova dcéra Hanka, Tybykeho dcéra Karolína, Šarkanova dcéra Ela, dcéra Tomáša Slobodu Lili aj Ďuďova dcéra Mária, ktorá žije v USA. Keď sme ich oslovili, najprv frflali, že čo tam budú hľadať, ale priamo v štúdiu sa im to začalo veľmi páčiť. Nakoniec aj pekne zaspievali.
Najsilnejším hlasom sa presadila Yxova Hanka, ktorá nám pomohla presvedčiť aj najmenšiu speváčku, Šarkanovu Elu.
Spravili ste podobný krok ako Karel Gott, ktorý nahral pieseň so svojou dcérou. Čo je to za tvorivú fázu, keď sa hudobníci takto rozcitlivejú?
