BRATISLAVA. Bolo 29. mája 1847, keď v petrohradskom prístave vystúpil z parníka Marius Petipa. Nemal ešte ani len tridsať rokov a nebol ani v tretine svojho života.
Za to bol už vtedy uznávaným baletným majstrom a v Rusku mal dosiahnuť ešte väčšiu slávu. Mal tam prežiť zvyšok svojho života, ktorý neskôr označoval za svoje najšťastnejšie chvíle.
A tak sa stal Francúzom, ktorý vytvoril dejiny ruského baletu.
Ešte v tom istom roku inscenoval v Petrohradskom balete predstavenie Paquita, v ktorom sám aj tancoval. Dielo natoľko očarilo cára Mikuláša I., že mu na znak uznania venoval veľkolepý prsteň.
Prvý sólista Baletu SND: Národné divadlo nebude dlho fungovať, ak sa nezreformuje Čítajte Hlavné atribúty, na ktorých balet podľa Petipu stál, boli plynulosť, pôvab a krása. Do Ruska prišiel preto, že sa mu nepáčilo, ako Francúzsko vnímalo balet.
Tvrdil, že Európa sa vzďaľuje vážnemu baletnému umeniu a tanec pretvára na cvičenie pre klaunov, plné nezmyselných otočiek a nôh vysoko nad hlavou.
V Rusku dostal priestor, aby si robil prácu podľa seba. A bola to jeho zásluha, že ruská baletná tradícia dosiahla svetové renomé.
Dnes jeho diela patria k tomu najlepšiemu v klasickom balete. Po Korzárovi a Esmeralde uvádza Balet Slovenského národného divadla jeho ďalšie dielo balet Don Quijote s hudbou Ludwiga Minkusa.
Príbeh, ktorý nie je o Donovi Quijotovi
Balet Don Quijote je inšpirovaný známym románom Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha od Cervantesa. Postava rytiera Dona Quijota, ktorého po svete sprevádza zbrojnoš Sancho Panza, je však okrajová.
