Keď speváčke KATARÍNE KOŠČOVEJ dohodili pred rokmi na skúšku klaviristu DANIELA ŠPINERA, okamžite im to zafungovalo. Dnes sú hudobným duom, ktoré sa vie dopĺňať v tvorbe, no kamarátsky im to funguje aj v súkromí.
Sme ako manželia po trinástich rokoch, smejú sa a stále sa podpichujú. Ich najnovší album Hranica dažďa sa však nesie v melancholickejšej podobe.
Je to aj preto, že obaja majú rodiny a uvedomujú si, ako rýchlo im čas preteká pomedzi prsty.
Ako sa zmenila vaša tvorba za päť rokov od posledného albumu?
Katarína: Je depresívnejšia. Tak to vyšlo.
Daniel: Nie je depresívnejšia, je svojskejšia. A je v nej ešte menej kompromisov.
Kompromisov medzi vami dvoma?
Daniel: Nie, kompromisov k hudbe samotnej. Pozerali sme len na tvorbu. Neriešili sme, že nám v celom albume chýbajú bubny. Alebo či niekomu nebudú chýbať. Táto dilema už vôbec neprišla. Päť rokov našich koncertov mimo tvorby spôsobilo, že sa to celé upokojilo a vykryštalizovalo do tejto podoby.
Katarína: No a teraz už neviem, čo bude ďalej.
Daniel: Dance, trance a techno.
Ako speváčka a klavirista spolu tvoríte hudbu už dlho. Ako dlho vlastne?
Daniel: Ešte ani facebook vtedy neexistoval.
Katarína: Existoval, len my sme o ňom ešte nevedeli. Daniel tvrdí, že to je trinásť rokov. Ja si to už až tak dobre nepamätám, viem, že sa to stalo po tom, ako som vydala druhý album.
Frontmanom mojej kapely bol Matej Husovský z Komajoty a tým, že sa im vtedy veľmi začalo dariť a už so mnou nestíhal hrať, doviedol mi Dana na skúšku. Tu máš, to je taký Dano, dobrý chlapec to je.
Skúsili sme spolu hrať a sadlo nám to. Vtedy som rozprávala o džeze a Dano ho mal tiež rád. Samozrejme, to čo sme vytvorili, džez nebol, boli to také jemné náznaky a spolu sme potom rástli.
Dokáže vás ešte jedného na druhom niečo prekvapiť?
Daniel: Iba naštvať.
Katarína: Mňa prekvapilo v poslednom čase, že si roztržitý. Býval si vo všetkom stopercentný, aj v príprave.
