BRATISLAVA. Na kopírovaní nemusí byť vždy všetko zlé. Adepti výtvarného umenia sa kopírovaním kvalitných diel učia, získavajú zručnosť, ale zisťujú aj, ako starí majstri tvorili a mysleli.
Ani v hudbe nie sú zvláštnosťou variácie a rôzne prerábky známych skladieb. Výsledkom sú často svojbytné umelecké diela s vlastnými, novými kvalitami.
Vo filme je to zložitejšie už aj preto, že jeho väčšina nie je umenie, ale biznis. Ak sa tvorcovia k inšpirácii priznajú, ide o remake, spravidla s cieľom dosiahnuť podobné alebo ešte vyššie tržby ako originál.
Len v niekoľkých málo prípadoch (Solaris, Psycho) sa filmový umelec vracia ku klasike, aby ju reinterpretoval.
Treťou, azda najčastejšou formou kopírovania vo filme je, keď tvorcovia inšpiráciu nepriznajú, dôsledne odpozerajú príbeh, zápletku, vzťahy, postavy a vložia ich do mierne zmeneného prostredia, aby im tak ľahko nebolo možné dokázať krádež.
Rain Man po toskánsky
Plagiátom svojho druhu je aj komédia 58-ročného talianskeho scenáristu, u nás prakticky neznámeho Francesca Falaschiho z názvom Quanto basta, uvádzaná v našich kinách ako S chuťou Toskánska.
Koncept, overený v štvoroscarovej tragikomédii Barryho Levinsona Rain Man transplantuje zo Spojených štátov do gýčovo krásneho talianskeho regiónu, len namiesto obchodu s drahými automobilmi tu ide o gastronómiu.
