Asi to ide naprieč všetkými kultúrami. Na obete nazeráme s úctou, pietou, so súcitom, s obdivom, pobúrením, hnevom... Samozrejme, závisí od okolností. Obeť autonehody je niečo iné, ako keď sa ktosi obetuje a s nasadením vlastného života skočí do mrazivej vody, aby zachránil topiace sa cudzie dieťa. A takisto je niečo iné, ak bol niekto neprávom odsúdený alebo na smrť dobitý na ulici agresívnym opilcom.
Ale nech sa obeť vyskytuje v rôznych situáciách a okolnostiach, dá sa povedať, že „ozvučuje“ to lepšie v nás. A to je dôvod, pre ktorý je fenomén obete cenným pracovným nástrojom v politike. Dokonca takým, že sa s ním manipuluje.
Tak napríklad Kotlebova ĽSNS vyhlasuje doslova toto: Milan Mazurek - vyhodený z parlamentu za vyslovenie názoru! Ale nie je to pravda. Občan Mazurek prišiel o mandát z dôvodu pravidla, ktoré obsahuje ústava. Hovorí o tom, že poslanec príde o mandát, ak je odsúdený za trestný čin.
Môžeme síce polemizovať, kde sú hranice práva na slobodu prejavu a kde sa začína hanobenie rasy podľa Trestného zákona, ale je nad slnko jasnejšie, že Mazurek prišiel o mandát preto, lebo ho odsúdil súd. Je pravda, že za extrémistické výroky proti Rómom, ale keby to bol iný trestný čin, ústavný dôsledok by bol rovnaký.
Lenže ĽSNS potrebuje urobiť zo svojho bývalého poslanca obeť. Obeť totiž vzbudzuje ľútosť, pobúrenie, hnev. Čiže všetko emócie, ktoré mobilizujú voličov.
Mobilizácia voličov pomocou fenoménu obete ide naprieč politickým spektrom. Obeťou chcú byť aj Robert Fico, Martin Glváč, Andrej Kiska, Igor Matovič a ďalší. Pravda, nie všetci sú obeťami takpovediac zaslúžene. Niektorí svoj status obete len predstierajú alebo sa ho snažia podvodom získať.
No a to je zároveň odpoveď na otázku, prečo je na strane občanov toľko cynizmu a pohŕdania politickou triedou.
