Asi to ide naprieč všetkými kultúrami. Na obete nazeráme s úctou, pietou, so súcitom, s obdivom, pobúrením, hnevom... Samozrejme, závisí od okolností. Obeť autonehody je niečo iné, ako keď sa ktosi obetuje a s nasadením vlastného života skočí do mrazivej vody, aby zachránil topiace sa cudzie dieťa. A takisto je niečo iné, ak bol niekto neprávom odsúdený alebo na smrť dobitý na ulici agresívnym opilcom.
Ale nech sa obeť vyskytuje v rôznych situáciách a okolnostiach, dá sa povedať, že „ozvučuje“ to lepšie v nás. A to je dôvod, pre ktorý je fenomén obete cenným pracovným nástrojom v politike. Dokonca takým, že sa s ním manipuluje.
