Pozrieť si dnes skvelý televízny seriál nie je problém, stačí si zapnúť HBO alebo sa napojiť na Netflix či Amazon.
Dramaturgičku a scenáristku ZUZU FERENCZOVÚ nedávno vybrali na medzinárodný workshop Midpoint TV Launch, kde sa príbehy tohto žánru rodia v podobe špičkových scenárov.
Seriály sú mýtickými posolstvami, ktoré nás učia, ako vnímať svet okolo seba. A my máme na to, aby sme ich napísali, hovorí po tvrdom tréningu.
Podobnú skúsenosť slovenským tvorcom vrelo odporúča.
V minulosti ste pracovali v tímoch divácky úspešných slovenských seriálov. Aká je podľa vás kvalita súčasnej slovenskej televíznej tvorby?
Keď porovnáme naše televízie, ktoré sa venujú domácej seriálovej tvorbe, teda Joj, Markízu a RTVS, najprogresívnejšie z nich vychádza tá prvá. Markíza sa sústreďuje na adaptovanie už overených kúpených formátov a RTVS od Tajných životov zatiaľ nepriniesla podobnú, silne rezonujúcu spoločenskú tému.
Jojka sa s najväčšou odvahou púšťa do projektov, ktoré menia tvar nášho televízneho trhu. Aj táto televízia, samozrejme, vyrába seriály pre čo najširšie publikum, ale súčasne má roky odvahu oslovovať aj menšie cieľové skupiny a experimentovať.
Píšu pre ňu výborní autori. Verím, že pre scénaristov seriálov, ako sú 1890, Ministri, Za sklom alebo pripravovaní Slovania, sú tieto projekty prudko srdcovou záležitosťou a nepísali ich len preto, aby mali nejakú prácu.
A keď to porovnáte s blízkym zahraničím?
Vývoj nášho televízneho trhu je asi v normále. Bolo by však krásne, keby líderstvo v seriálovej tvorbe mala práve verejnoprávna televízia a mnohí dobrí autori by dostali možnosť písať závažné príbehy, ktoré hovoria o zásadných spoločenských a politických témach, našich národných traumách a rôznych tabu. Je to dôležité.
Prečo sa to má diať práve cestou televíznych seriálov?
Televízor ako objekt je dnes akýmsi ohniskom, okolo ktorého sa večer stretávajú rodiny, a príbehy televíznych seriálov môžu fungovať ako mýtické posolstvá, ktoré nás učia, ako vnímať svet okolo seba.
Takýchto seriálov o našom svete, písaných našimi scenáristami, je stále málo. A musíme si ich napísať my sami, naše kľúčové príbehy nemôžu písať v Hollywoode.
Na základe čoho človek verí svojmu scenáru?
Keď scenárista pracuje napríklad na bežnom dennom seriáli, ktorý má snahu osloviť čo najširšie publikum, podstatou jeho práce nie je podať jedinečnú osobnú výpoveď, teda ten jeden príbeh, ktorý môže porozprávať iba a jedine on, lebo ho páli a vášnivo ho miluje.
Súvisiaci článok Režisér Kollár: Slovenské seriály stavajú len na hercoch, to je chyba Čítajte No aj pri tom si scenárista môže nájsť osobnú cestu, zužitkovať svoje životné skúsenosti. Aj písanie soap opier musíte istým spôsobom milovať, rozhodne to však nie je tá intímna hlbočina, ktoré hovorí za najvnútornejšie ja.
Medzinárodný televízny trh, ktorý vyrába high quality televison, teda seriály vysokej výpovednej kvality, však chce, naopak, práve toto: vaše najhlbšie ja a jeho príbeh.
Vyššia kvalita obsahu teda nemusí súvisieť s tým, že scenárista pozná svojho bežného regionálneho diváka?
Túto úroveň by mali pokrývať národné televízie – lokálne silné témy pre lokálneho diváka. Medzinárodný trh so všetkými svojimi streamovacími službami však oslovuje všetkých.
A ak sa chcete presadiť, vaše dielo musí mať univerzálne formálne aj výpovedné kvality s vaším unikátnym hlasom. A ten neoklamete, musí ísť z vás, to je východiskový bod.
Čo môžeme ponúknuť napríklad americkému divákovi?
Našou devízou by malo byť práve to, že nie sme Američania. Trh je otvorený smerom na východ, teda aj ku nám, aj preto, lebo východní autori prinášajú príbehy, ktoré ešte globálny trh nepočul.
