BRATISLAVA. Keď sme hľadali najlepšie slovenské prózy, podvedome sme zablúdili najmä medzi víťazov a finalistov ceny Anasoft Litera.
Máloktorá cena odráža kvalitu literatúry tak presne, ako sa to darí tejto.
Mnohí môžu namietať, že v zozname chýba ich obľúbenec, srdcová záležitosť, bez ktorej žiadny zoznam nemôže byť kompletný. O to sa ani nesnažíme.
Veď na takú malú literatúru, akou tá slovenská je, toho vzniklo za jedno desaťročie viac ako dosť.
Monika Kompaníková: Piata loď (2010)
Akí sme, také budú aj naše deti. Presne o tom je aj román, ktorý v roku 2011 najviac bodoval v súťaži Anasoft Litera.
Kompaníkovej kniha vyčnieva najmä vďaka silnému výtvarnému videniu sveta, hoci niektorí kritici autorke vyčítajú prílišný tradicionalizmus.
„Myslím, že Piata loď je najmä o svete dospelých, vyrozprávaním cez svet detí. Deti nemajú veľa šancí vymaniť sa zo sveta, do ktorého sa narodili, ktorý pre nich dospelí vytvorili, a keď niekedy urobia niečo, čím sa vymaniť chcú, tak to dopadne zle,“ opisovala knihu autorka v rozhovore pre SME.
Ani hlavná hrdinka Jarka neprežíva práve šťastné detstvo, pretože jej mama Lucia sa o ňu nezaujíma. To krásne emocionálne puto rodiča a dieťaťa u nich chýba.
Jarka sa nesťažuje ani nefňuká, no lásku, ktorej sa jej nedostalo v rodine, hľadá inde a po svojom. Aj za cenu, že to bude za hranicou zákona.
Balla: V mene otca (2011)
Kto obľubuje knihy s vysokou dávkou presného postrehu, sarkazmu a živého jazyka, mal by siahnuť po Ballovi.
Básnik Ivan Štrpka o knihe, s ktorou Balla v roku 2012 vyhral Anasoft Litera povedal, že sa konečne niekto na dnešnom Slovensku prežehnal sám nad sebou.
