BRATISLAVA. Keď bola malá, predstavovala si, aké by to bolo, keby si mohla ľahnúť do nejakej plechovej formy a jej telo by rástlo do tvaru, aký by chcela ona sama.
Nie do tvaru jej matky, ženy.
Umelkyňu Annu Daučíkovú, ktorá sa rada necháva volať Anča, táto fantázia v detstve prenasledovala často. Už vtedy nesúhlasila so svojím telom, so ženskou identitou, s ktorou musela žiť.
Maliarka, sklárka, fotografka
Až neskôr, v 90. rokoch pretavila svoju detskú fantáziu do umeleckého diela. Vznikla séria fotografií, ktoré pomenovala Výchovné cvičenie.
Je to fotografia, stavili by ste sa, a prehrali by ste. Na zachytenie prírody treba trik Čítajte "Zrazu som vedela, že plechová forma, o ktorej som snívala ako dieťa, sa dá zobraziť sklenenou formou. Pustila som sa do práce, ktorá trvala zhruba pol roka, a potom sa to často opakovalo.
Pomáhala mi sesternica, ktorá na fotoaparáte stláčala spúšť.
Snímky sme nafotili u nej vo fotokomore. Ja som si k sebe pritláčala sklenenú dosku, nevedela som, ako to vyzerá, len som potrebovala mať správny pocit.
Boli sme dohodnuté, že ja poviem raz, dva, tri a ona stlačí spúšť. A takto sa to opakovalo," vysvetľuje Daučíková.
