BRATISLAVA. Keď Meky Žbirka nahrával titulnú pesničku k filmu Fair Play, vravel nám o tom, ako rád chodí do legendárneho štúdia Abbey Road, hoci len do bufetu.
Jeho návštevy však nabrali oveľa vážnejší smer, keď ho tam raz producent Rob Cass vyzval, aby mu niečo zaspieval. Že je naňho zvedavý.

"Takže odvtedy chodím aj do bufetu rozospievaný tak, ako keby som mal koncert," vravel. "Čo keby tam bol Paul McCartney a potreboval by nahrať vokály?"
To sa ešte nestalo. No medzitým sa Rob Cass s Mekym Žbirkom spriatelil (kto by sa s ním nechcel spriateliť, však?) a pracoval na tom, aby sa spojil s hudobníkmi, ktorí s McCartneym hrávali a nahrávali albumy.
Podarilo sa mu to, súhlasili, že aj s ním budú nahrávať a potom koncertovať. A tak má Žbirka po štyridsiatich rokoch sólovej kariéry ohromný zážitok.
Pravdepodobne si myslí, že ten zážitok má najmä on, pretože je len bratislavský chlapec z ulice. V tom sa však veľmi mýli.
Iba stojí a spieva. Je to dosť?
Anglickí hudobníci Blair Cunningham (bicie), Robbie McIntsh (gitary), Hamish Stuuart (basgitara), Dean Ross (klávesy) a Pears McIntyre (gitary) ešte donedávna netušili, že existuje nejaký Meky Žbirka.
Keď boli vo štvrtok v Bratislave a na zimnom štadióne hrali pred jeho fanúšikmi, nastala chvíľa, keď sa na seba pozreli a bez slova si porozumeli. Je to tu, práve vzduchom preletela mágia.