Keď bol školák, rád provokoval učiteľky. Chcel s nimi polemizovať. Kým sa celá trieda smiala, učiteľka len zúrila a s krikom ho posielala za dvere.
Po revolúcii začal úspešne podnikať, ale krik na úradoch bol jedným z dôvodov, prečo s tým musel skončiť.
Myslí si, že školský systém z Rakúsko-Uhorska spôsobil, že nie sme slušne vychovaní a nevieme viesť rozhovor, na čom potom krachujú aj naše manželstvá.
Český moderátor JAN KRAUS v rozhovore pre SME rozpráva o demokratickej výchove, ktorú získal v rodine. Porovnáva vzdelanie, aké dostal on a jeho syn v zahraničí. A hovorí tiež o nedôvere k cirkvi aj k elitám, ktoré kádrovali Karla Gotta skôr, ako bol pochovaný.
Vrátil sa aj k dvom týždňom, keď čakal na výsledky svojej lustrácie, ležal bezmocný v posteli a nemohol preto spať.
Keď sa Česi a Slováci prejavujú nevychovane alebo nemorálne, vy obyčajne veľmi citlivo reagujete. Ako niekto, kto má demokraciu v krvi. Odkiaľ ju máte?
Z rodiny. Som z veľkej rodiny a moji rodičia v nej nastolili demokraciu. Vyrastal som s tým, že politické názory mojej mamy a môjho otca sú diametrálne odlišné, a názory ich príbuzných takisto. Ani so súrodencami sme sa na ničom nedohodli, ale na rodinu to žiadny vplyv nemalo.
Medzi nami boli diskusie, hádky, bitky, ale nad tým všetkým stála autorita rodičov. Získali si náš prirodzený rešpekt, pretože mali za sebou niečo, čo len málokto prežil a v čom len málokto obstál. Takže vďaka nim som si zvykol, že mať odlišný názor neznamená, že už spolu nebudeme hovoriť.
Inak by som aj doma veľmi rýchlo skončil. Mne, napríklad, brat povedal: si sprostý. A ja som mu povedal: ty si sprostý. Nezhodli sme sa, ale dnes už obaja vieme, že nie sme hlúpi, ani jeden, ani druhý.
Akú dlhú tradíciu má vo vašom rode takáto demokracia?
Môj dedo bol demokrat. Viem to preto, že moja mamička bola katolíčka a keď si priviedla žida za manžela, povedal jej: nič proti tomu nemám. Len si želal, aby ich deti boli vychovávané v katolíckom duchu.
Babička vraj zďaleka taká demokratická nebola, no keďže dedo bol autorita, to bol vtedy ešte starý patriarchálny systém, rešpektovala to. Takto vznikol základ demokracie v našej rodine. Nezabudnime, že najväčší antisemiti boli najpobožnejší kresťania a že náboženstvo je element absolútne nedemokratický. Vždy bol.
Váš otec ľahko prijal to, že deti dostanú katolícku výchovu?
Mamička to sľúbila, jemu to bolo jedno. Bol bez vyznania, tak ako jeho rodičia, tí sa identifikovali ako Česi už v roku 1918. Považoval to teda za formalitu. Ja som urobil skúšky z Biblie a tým som skončil so všetkými cirkvami sveta.
Náboženstvo mi nerobilo dobre, nepriťahovalo ma, bolo to nedôveryhodné a nudné. Ešte sa tam aj používala latinčina - čo s tým? Nepotrebujem žiadne kolektívne vyznanie, s Pánom Bohom mám súkromnú linku.
Čo ste považovali v náboženstve za nedôveryhodné?
Všetko. Najmä veriacich. Vídal som ich zbožných v kostole, ale vedel som, ako sa správajú vonku. Deti majú výhodu, že ich ľudia podceňujú a nedávajú sa pri nich pozor. Preto keď dospelých chvíľu pozorujú, dozvedia sa o nich všetko.
Keď ste potom vyrástli a prišla revolúcia, čo ste urobili ako prvé, aby ste využili slobodu?
Šiel som na kurz podvojného účtovníctva a začal som podnikať. Podnikal som päť rokov a bol som šťastný. Zarobil som veľa peňazí.
Jan Kraus vo svojej šou. (zdroj: PRIMA)To ste mali šťastie, že ste hneď vedeli, čo chcete robiť.
Nie, nie, nemal som šťastie. Človek musí vedieť, čo je jeho šťastie. Šťastie si definujeme sami, nemá zmysel naň čakať. To môžete rovno čakať na električku tam, kde nie sú koľaje.
Musíte predsa vedieť, ktorou električkou chcete ísť a kam. Ja som vedel, že chcem pracovať s počítačmi, pretože som tušil, že budú dôležité. A mal som pravdu.
Prečo ste po piatich rokoch skončili?
Zistil som, že som ešte menej slobodný ako počas komunizmu. Že musím byť zdvorilý k úradníkom. Pred revolúciou som nikdy nebol zamestnaný, nikdy som nemusel nikoho poslúchať, nik mi nevravel, čo mám robiť. A tu zrazu, šiel som čosi vybavovať na úrad, tam na mňa niekto reval.
