Kedysi mi neprekážalo hrať každý večer, teraz sa snažím mať aj viac času sama pre seba a svojich blízkych, hovorí najmladšia členka Činohry SND DOMINIKA KAVASCHOVÁ.
Obľúbená herečka popri divadle hrá aj v populárnom seriáli televízie Markízy Oteckovia.
V rozhovore pre denník SME hovorí, ako sa od skončenia štúdia zmenil pohľad na divadlo, akí diváci chodia do divadla, ale aj aké budú jej tohtoročné Vianoce.
Denník SME s vami robil naposledy veľký rozhovor pred šiestimi rokmi. Vtedy ste skončili školu, kariéra sa vám rozbiehala, nakrúcali ste seriál Chlapi neplačú. Šesť rokov je pomerne dlhý čas, čo sa u vás zmenilo?
Mám pocit, že všetko. Dokonca sa mi zdá, že to bol minulý život. Bola som úplne iný človek v inom prostredí, obklopený inými ľuďmi a okolnosťami, s úplne iným premýšľaním a zvykmi.
Dominika Kavaschová (30)
- slovenská herečka, pochádza z Košíc
- vyštudovala herectvo na VŠMU
- členkou Činohry SND je od sezóny 2014/2015
- je držiteľkou dvoch ocenení Dosky
- v aktuálnej divadelnej sezóny hrá v inscenáciách Morena, Dnes večer nehráme, Ruské denníky, Bakchantky, Antigona a ďalších
- účinkovala v seriáloch Oteckovia, Chlapi neplačú, Odsúdené, Panelák a iných
Za tých šesť rokov som bola niekoľkokrát zamilovaná, prijali ma do Slovenského národného divadla, nakrútila som niekoľko zaujímavých projektov. Ale tiež som prišla o niektorých blízkych, a zároveň som nových blízkych aj získala.
Začala som cestovať a venovať sa veciam, ktoré som nikdy predtým nevnímala. Stručne zhodnotené - veľa som sa naučila.
A v čom sa zmenil váš pohľad na prácu, na divadlo?
Divadlo bolo pred šiestimi rokmi v prvom rade moje hobby. Robilo mi radosť, napĺňalo ma, žila som z pocitu stáť na javisku. Neprekážalo mi hrať každý večer.
Dnes je divadlo pre mňa viac prácou. Dospela som do štádia, keď sa snažím nájsť zdravý balans a mieru medzi prácou a súkromným životom. Som presvedčená, že je dôležité ani jedno nezanedbávať a cítiť sa pritom spokojne a šťastne.
Až po tom, čo ma prijali do SND, som pochopila, čo je to "robiť divadlo" naozaj. Je za tým množstvo fyzickej a psychickej driny. Na druhej strane, cítim aj veľa radosti z práce a kolektívu, hrdosti na výsledok a zadosťučinenia.
Čo ste sa z toho teda naučili?
Divadlo neznamená len vyjsť na javisko a niečo tam povedať. Človek ním neustále žije. Ráno štyri hodiny skúša, večer štyri hodiny - vrátane maskérne - podáva výkon pred publikom.
Medzitým je zopár hodín, ale ani vtedy si herec veľmi neoddýchne. Venuje sa textu, ktorý sa učí, analyzuje ho, premýšľa ako uchopiť svoju postavu. Nestačí sa totiž len naučiť vety, ale aj prísť na skúšku s niečím vlastným.
