BRATISLAVA. V hudobných rebríčkoch by sme našli kvantá samorastov a priekopníkov rôznych štýlov. Každé desaťročie prinieslo umelcov, ktorí nielen že lámali bariéry, ale nakoniec aj celé hudobné desaťročie vystihovali.
Beatles šesťdesiate roky, Floydi či Led Zeppelin sedemdesiate, Prince aj Queen valcovali svetovú hudobnú scénu o desaťročie neskôr.
Poslednú dekádu hudby má vraj najlepšie sumarizovať Ed Sheeran. Za desať rokov mal najviac albumov a hitov na prvých priečkach oficiálnych hitparád.
Jeho albumy strávili na vrchole celkovo 41 týždňov, jeho piesne len o tri týždne menej. Dokopy je to viac, ako mal ktorýkoľvek iný umelec. Ako sa to stalo?
Kráľ nudy
On sám bude pravdepodobne prvý, kto povie, že je len pouličný umelec, ktorý mal veľké šťastie.
Zdá sa, že chalan, ktorý hrával po krčmách v anglickom Suffolku, je ešte stále zmätený svojou úplnou všade prítomnosťou.
Akokoľvek ide o prívetivého a sympatického človeka, jeho hudba nie je predurčená k tomu, aby spasila svet. Niektorí ju nazývajú dobrým popom, iní ju považujú za nudnú, nízkokalorickú muziku bez náznaku rebélie.
Súvisiaci článok Zlaté časy hudby sú preč, hovoria hudobníci, ktorí hrávajú s Paulom McCartneym Čítajte No tajomstvom úspechu britského pesničkára je práve to, že robí hudbu s najnižším možným spoločným menovateľom.
Takú, ktorá oslovuje všetkých, ale nehovorí nič urážlivé, oduševnené ani náročné na pochopenie.
Jeho hudba je ľahko stráviteľná a príjemne znie, pripravená na masovú spotrebu.
Briti pre tento typ hudby vymysleli aj názov – beige pop, čiže akýsi neutrálny pop alebo the new boring, teda nová nuda.
Tam, kde kedysi boli najväčšie hudobné činy výstredné a výbušné (napríklad David Bowie či Lady Gaga), dnes radšej vyhráva umiernenosť.
Obyčajnosť sa stala novou tvárou súčasnej popovej hudby.
Na koncertoch mu stačí gitara
Britský umelec desaťročia, ktorým Ed Sheeran po novom podľa Official Charts Company je, má iba dvadsaťosem rokov. Stále vystupuje sám, bez kapely iba so svojou akustickou gitarou a hrá v podstate celkom obyčajné pesničky.
Nikdy nebolo jeho cieľom privádzať ľudí do mdlôb, len sa ukáže a je sám sebou, obyčajným Edom Sheeranom. A napriek tomu, že mu chrbát nekryje žiadna kapela, dokáže vyprodukovať identický zvuk, aký ľudia poznajú z rádií.
Na tom sa nič od jeho hudobných začiatkov nezmenilo.
A hoci celkom obyčajný, aj tak svojím rekordným zárobkom na koncertoch dokázal prekonať aj takú kapelu, ako je U2 a jeho vystúpenia patria medzi celosvetovo najžiadanejšie podujatia.
Jeho hudba sa zdá byť ako liečivá masť na rany más v neistých politických a celospoločenských časoch.
Je chytľavá, nevyžaduje si pri počúvaní zapojiť energiu ani myseľ, hoci každý zo Sheeranových textov rozpráva nejaký príbeh. Jeho klipy nemajú milióny, ale miliardy prehratí.
Keď k tomu pridáme kárované košele, strapaté ryšavé vlasy a jeho splynutie s gitarou, pre väčšinu je to dosť na to, aby celý balík s menom Ed Sheeran fungoval.
