SME

Rozhovor so spevákom Robertom Pospišom

Nahrával a koncertoval aj v New Yorku.

Formácia Polajka v zložení Róbert Pospiš, Roman Harvan, Boris Lenko, Eva Šušková a Martin Sillay nahrala album Exodus.Formácia Polajka v zložení Róbert Pospiš, Roman Harvan, Boris Lenko, Eva Šušková a Martin Sillay nahrala album Exodus. (Zdroj: FOTO - Pavel Meluš / Juraj Marko)

Meno Robert Pospiš nájdete na desiatkach albumov. Spoluzakladateľ hudobného vydavateľstva, hudobník a producent si už získal značné renomé najmä v rámci domácej alternatívnej scény. Nahrávať a koncertovať však stihol už aj v New Yorku. Z jeho hudobného projektu Spev Tebe, ktorý je poctou básnikovi Waltovi Whitmanovi, vychádza v týchto dňoch kniha Spev Tebe - Budúcnosť.

Ste hudobník, skladateľ, básnik, hudobný producent, vydavateľ aj kultúrny publicista. Ako by ste sa pri množstve týchto aktivít najlepšie charakterizovali sám?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Povedal by som, že som človek, ktorý robí umenie, čiže umelec. Dnes to znie až starosvetsky, lebo toto označenie už nemá takú váhu. Ale som umelec, pretože sa všetkým týmto činnostiam venujem, nikdy som vlastne nič iné nerobil a ani som nič iné robiť nechcel.

V mojom živote sa striedajú obdobia, keď viac hrám, inokedy viac píšem či produkujem, ale stále sa to celé pohybuje v jednej línii, ktorá je pre mňa prirodzená. Od útleho veku ma umenie fascinovalo. Asi som sa už v tých siedmich-ôsmich rokoch fixoval na to, že budem jeho súčasťou, a v tom čase to bolo náročnejšie ako dnes.

Prečo to bolo náročnejšie?

Mám 33 rokov, takže som vyrastal v analógovom svete a vtedy nestačilo napísať si na facebook, že robím hudbu a pomerne rýchlo sa dostať ku kontaktom a hraniu. Musel som si to celé poctivo odskúšať. Som si teda istý, že sa to nestalo náhodou alebo z rozmaru.

SkryťVypnúť reklamu

Akým spôsobom je umenie, a najmä hudba, súčasťou vášho každodenného života?

Som meloman, som od hudby závislý a stále niečo počúvam. Je to súčasť mojej dennej rutiny. Dal som si záväzok, že si každý deň pustím nejakú novú hudbu, ktorú som predtým nepočul, a za tie roky sa toho naozaj nakopilo. Nie som typ muzikanta, ktorý potrebuje oddych, práve naopak, mám pocit, že by ma to zničilo.

Pred časom som sa vrátil k platniam a do toho investujem, aj keď mám zaplatené asi všetky dostupné streamovacie služby. Na hudbe je nádherné, že niekedy máte pocit, že ste už prišli na to, čím si vás získala, ale vždy sa objaví niečo iné, čo to celé preklopí a vráti vás na začiatok.

Raz je to vážna hudba, potom džez, hudba 16. storočia, skrátka čokoľvek. Je toho tak veľa a tak veľa dobrých vecí, že ma občas deprimuje, že nemám možnosť napočúvať si úplne všetko.

SkryťVypnúť reklamu

Na hudobnej scéne ste sa uviedli so skupinou Peoples, ktorá vyhrala talentovú súťaž. Považujete to za začiatok vášho profesionálneho hudobného života?

To bolo už dávno, je to takmer trinásť rokov. Začínal som tak ako zrejme všetci tínedžeri, najprv som hrával coververzie Led Zeppelin, Beatles, The Doors a podobných kapiel. Potom sme sa snažili o nejaké vlastné veci, ale nebolo to veľmi dobré.

Spoznal som Martina Sillaya a vznikla skupina Peoples, kde sme hrali novšie, modernejšie veci, a keď prišla možnosť zapojiť sa do súťaže Coca-Cola PopStar, urobili sme pesničky, nahrali ich asi za dva mesiace a vyhrali to. Ale áno, bol to asi ten bod, keď som sa dostal do profesionálnejšieho hudobného prostredia.

Aj keď Peoples už neexistujú, s Martinom Sillayom odvtedy pôsobíte ako autorská a hudobná dvojica, máte spolu hudobné vydavateľstvo Real Music House a spoločne dokonca produkujete albumy. Prečo je pre vás výhodné robiť vo dvojici?

SkryťVypnúť reklamu

Keď nemá energiu jeden, má ju druhý, čo je dôležité. Fascinujú nás rovnaké veci, mali sme rovnaké plány a požiadavky, ako nastaviť napríklad systém fungovania vydavateľstva. Pracujeme spolu už sedemnásť rokov, čo by vyšlo na vydarené manželstvo. Martin sa rovnako ako ja nikdy neuspokojí s niečím, čo nie je dosť dobré, obaja nemáme radi priemernosť a máme otvorené hlavy. Keď si povieme, že niečo chceme vyskúšať, jednoducho to vyskúšame.

Pod hlavičkou Real Music House vzniklo za necelých desať rokov už takmer 70 albumov. Vydávate najmä menšinové žánre, klasiku, džez, folk či world music. Ako sa darí alternatívnej scéne?

Všetky albumy, ktoré u nás vydáme, bez ohľadu na žáner, produkujeme a mixujeme my. Fungujeme starým systémom, sme s tou hudbou od začiatku až do konca, aby sme si k nej vytvorili vzťah. Pod všetkým sme podpísaní my dvaja, to je naša podmienka. Z toho prirodzene vyplýva, že sme nikdy nedokončili nič, čomu by sme neverili, a myslím si, že každý z tých albumov mal potenciál uspieť.

SkryťVypnúť reklamu

To, čo sa však deje na hudobnom trhu, neovplyvníme. Stream a voľná dostupnosť hudby zdevalvovali hudobný priemysel. Už to vlastne ani nie je priemysel, len scéna. Keď ste v minulosti vydali album, poslucháč si ho kúpil a vydavateľ a hudobník z toho mali peniaze. Dnes nahráte album a každý si ho stiahne za päť eur mesačne, plus ďalších milión skladieb z celého sveta k tomu.

Publikum je čoraz nevypočítateľnejšie, môžete mu predložiť najlepšiu vec na svete a nebude reagovať. Potom vás však prekvapí a príde úspech. Záleží to však na jednotlivom projekte a nedá sa to hodnotiť plošne v rámci nejakej scény.

Má teda ešte zmysel vydávať cédečká?

My sme oldschool

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každé 4 týždne.
Pošlite SMS s textom C6BQB na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.

Kultúrny život

bibliografka Vanda Rozenbergová

Posudzovanie umenia od sporáka sýti povedomie o nadradenosti a oddelenosti umelcov od pospolitého ľudu.


2
Súvisiace témy: Hudba Closer
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Jedinečná príležitosť získať kariérny náskok od Jerònimo Martins
  2. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri
  3. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava!
  4. Fit-out od M2C: Premena priestorov na kľúč
  5. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  6. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl
  7. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom
  8. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  1. Jedinečná príležitosť získať kariérny náskok od Jerònimo Martins
  2. Hudba, smiech a festival plný vody: Liptov čaká rozlúčka s letom
  3. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava!
  4. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri
  5. Nový článokSpolupráca v oblasti lesnej pedagogiky v Bojniciach
  6. Úver až do 40 000 € a každý rok nižšia úroková sadzba
  7. Dajte zabrať mozgu. V predaji je nové vydanie Tréningu pamäti
  8. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  1. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl 10 949
  2. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom 4 882
  3. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život? 4 174
  4. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete 3 150
  5. Dajte zabrať mozgu. V predaji je nové vydanie Tréningu pamäti 2 538
  6. Úver až do 40 000 € a každý rok nižšia úroková sadzba 2 446
  7. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri 2 178
  8. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie 1 722
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Martin Fronk: Objavil som kúpalisko za 2 eurá 85 590
  2. Martin Kresák: Minimálna mzda 915 €: v Bratislave pohoda, v Gelnici pohroma 17 240
  3. Ivan Čáni: Smer SSD sa definitívne sám spláchol na úplné morálne a ľudské dno, odkiaľ sa už nedá vynoriť. 13 597
  4. Monika Albertiová: Balím kufre! Tu sa nedá žiť a minimálna mzda? Na smiech! 12 429
  5. Radko Mačuha: Slovenská kultúra musí byť proruská a žiadna iná. 9 765
  6. Michael Achberger: Supermarketové pasce: 10 "fitness" výrobkov, po ktorých priberáte 9 539
  7. Juraj Kumičák: Najväčšia tanková bitka v dejinách 7 578
  8. Rudolfa Vallová: Minister Huliak urobil krok do neznáma a pristál na zemi 5 478
  1. Marcel Rebro: Oči detí, ktorým Putin ukradol detstvo
  2. Radko Mačuha: Dnes je deň, keď nám Rusi zakázali ísť čínskou cestou.
  3. Marcel Rebro: Od „dočasného pobytu“ k denacifikácii: dejiny sa opakujú
  4. Post Bellum SK: Keď sa lámal čas a charaktery
  5. Radko Mačuha: Politika, pred ktorou musia utekať už aj "dezoláti".
  6. Věra Tepličková: Maličkosti z temperamentovej poradne:Trump a Putin? Dva absolútne odlišné svety
  7. Marcel Rebro: Putinova "obrana" ruskojazyčných Ukrajincov pred "vyvražďovaním": vyvražďuje ich sám
  8. Radko Mačuha: Slovenská kultúra musí byť proruská a žiadna iná.
SkryťZatvoriť reklamu