BRATISLAVA. Americký vydavateľ vôbec nebol nadšený, keď mu spisovateľka Louisa May Alcott doručila rukopis románu Malé ženy. Nudil sa, keď ho čítal, a myslel si, že sa budú nudiť aj čitatelia.
Austenová vracia do hry slušnosť a pravdu. Nová scéna prináša Rozum a cit Čítajte Z omylu ho vyviedli dcéry. Rukopis si vzali do detskej izby a už z nej nevyšli.
Bolo to v roku 1868. Alcott dostala zadanie, aby napísala dievčenský román, o živote dievčat však veľa nevedela. Tvrdila, že sa necíti dobre v ich spoločnosti a že vlastne žiadne nepozná, iba svoje sestry.
Ukázalo sa, že aj to stačí. Jej sestry boli dievčatá, z ktorých sa mali stať poslušné ženy. Niektoré s tým súhlasili, niektoré nie.
Boli ambiciózne, túžili tvoriť a boli presvedčené, že sa tak môžu samy uživiť. Najmä ona, Louisa, si svoj cieľ išla tvrdohlavo splniť.
Ale nepopierala, že sa pri tom neraz cítila veľmi osamelá.
Moje sny sú iné ako tvoje. Je to problém?
Z jej amerického románu sa stala klasika, nesporne aj preto, že je v ňom silná romantická linka. Chlapec zo susedstva Laurie si zamiloval všetky štyri sestry, Jo, Meg, Amy aj Beth, hoci zaľúbený bol najmä do Jo. Teda do ambicióznej spisovateľky, ktorej sa autorka knihy najviac podobala.
Kým však ich románik dospel ku koncu, Louisa May Alcott naplno rozvinula tému dospievania, slobodného výberu životnej cesty a hľadania šťastia, ktoré nikdy nie je samozrejmé.
