Vrátila sa do prístavu. Bárka, čo vyplávala pred viac než štyridsiatimi rokmi na nebezpečnú, úžasnú cestu do nového sveta, je späť.
Čo na tom, že poznačená púťou, sto ráz opravovaná, zachraňovaná a prestavovaná, takže z pôvodnej lode v nej zostalo len celkom málo?

Čo na tom, že mnohí neverili, ba už ani len nedúfali v jej návrat? Čo na tom, že veľa z tých, ktorí jej nadšene mávali na rozlúčku, už vlastne nežije, že ju vítajú ich deti a vnuci – a tí, čo prežili, majú sivé vlasy, tváre zbrázdené vráskami?
Čo na tom, že sa menili kapitáni i lodivodi, že z pôvodnej posádky zostala len hŕstka a paluby sa hmýria novými, neznámymi tvárami?
Čo na tom, že je to vlastne celkom iný prístav, než z akého odchádzala, lebo svet sa počas jej plavby pohol?
Nie: to ona svojou púťou pohla svetom a navždy ho zmenila!
Na vlnách času
Kým objavovala (kedysi dávno, vo veľmi veľmi vzdialenej galaxii), prichádzali od nej správy.