Poviedky sú zvláštny žáner, lebo ich prirodzené miesto by malo byť v časopisoch. Nielen v tých literárnych, ale v bežnom časopiseckom mediálnom priestore víkendových príloh denníkov, v spoločenských týždenníkoch či mesačníkoch životného štýlu.
Poviedka by mala byť čímsi ako zrkadlo našej každodennej reality.
Dokonca Playboy, jedna z ikon magazínov 20. storočia, dával priestor zvučným literárnym menám a poviedky v tomto časopise publikovali Ernest Hemingway, John Updike, Kurt Vonnegut, Philip Roth a mnohí ďalší.
Lenže na Slovensku je to tak, že sa poviedka nechala vytlačiť na okraj mediálneho sveta a to je škoda. Poviedky prestali žiť v bežnom živote, lebo byť súťažnou poviedkou medzi desiatkami a stovkami iných poviedok je pekné, ale s málo čitateľmi. A občas by sme si literárnu hru mali dopriať, jednoducho preto, že príbeh k životu patrí. Ale tento neradostný stav je aj výsledok posadnutosti vizuálnou kultúrou.
