SME
Utorok, 13. apríl, 2021 | Meniny má AlešKrížovkyKrížovky
O KNIHÁCH

Ján Babarík: Jumper

Poviedky sú zvláštny žáner.

Jumper.Jumper. (Zdroj: Foto - Archív SME)

Poviedky sú zvláštny žáner, lebo ich prirodzené miesto by malo byť v časopisoch. Nielen v tých literárnych, ale v bežnom časopiseckom mediálnom priestore víkendových príloh denníkov, v spoločenských týždenníkoch či mesačníkoch životného štýlu.

Poviedka by mala byť čímsi ako zrkadlo našej každodennej reality.

Dokonca Playboy, jedna z ikon magazínov 20. storočia, dával priestor zvučným literárnym menám a poviedky v tomto časopise publikovali Ernest Hemingway, John Updike, Kurt Vonnegut, Philip Roth a mnohí ďalší.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže na Slovensku je to tak, že sa poviedka nechala vytlačiť na okraj mediálneho sveta a to je škoda. Poviedky prestali žiť v bežnom živote, lebo byť súťažnou poviedkou medzi desiatkami a stovkami iných poviedok je pekné, ale s málo čitateľmi. A občas by sme si literárnu hru mali dopriať, jednoducho preto, že príbeh k životu patrí. Ale tento neradostný stav je aj výsledok posadnutosti vizuálnou kultúrou.

Akosi sa zámerne pripravujeme o kultiváciu nášho vlastného životného priestoru príbehmi, ktoré by nás mohli vystrašiť, potešiť, rozosmiať či dojať. A hoci aj ponúknuť meditáciu v tomto urýchlenom svete blikajúcich obrazoviek nad tým, kto sme a či sme to naozaj my.

Vtip a napätie

Poviedka je nápad, krátky príbeh, veselá historka, ale aj vážne zamyslenie. Niekedy sú to skice, inokedy zasa rozohrané absurdity života. Ján Babarík by medzi poviedkarmi každodenného života žiaril ako autor, ktorého texty by ste s chuťou čítali, zasmiali sa, či dokonca by vás premkol strach. Pretože jeho príbehy sú presne ten typ kvalitnej poviedky, ktorá vie vraziť do všednosti s nápadom, ale aj s otáznikom a mrazením v chrbte.

Skryť Vypnúť reklamu

Ján Babarík (1970) debutoval pred šiestimi rokmi krátkym románomPálenie mostov, jeho druhá kniha a novinka Jumper (Marenčin, 2019) je zbierkou poviedok, ktoré sporadicky píše a posiela do literárnych súťaží, aby znepokojovali poroty. Takto usporiadané vcelku však vytvárajú jednu zaujímavú koláž, v ktorej sa pohybuje medzi ironickým a strašidelným, napätím a žmurkajúcim humorom, fantáziou a realitou.

Pripomínajú tak trochu obľúbenú orieškovo-hrozienkovú „študentskú zmes“, ktorá je spojením horkosti a sladkosti, tvrdosti a mäkkosti. Nie je to hostina románu, ale chutná lahôdka, vďaka ktorej prežijete.

Odrazu sme vo svete čírej radosti z rozprávania príbehu, medzi obyčajnými hrdinami, ktorým sa stane čosi neobyčajné, absurdné. Pozrú sa do očí nepredstaviteľného, a pritom sa ich život dokonale obráti naruby.

Skryť Vypnúť reklamu

Prezlečte si kožu

Babaríkove poviedky majú dve základné vlastnosti dobrej poviedkovej knihy – prelína sa v nich literárna hravosť a príbehové napätie. Nie sú filozofovaním, aj keď v dôsledku spochybňujú naše vlastné ja, ale vypointovaným rozprávaním. Autorove nápady môžu byť pokojne na úrovni poviedkarov pohybujúcich sa medzi tým najlepším, čo sa obtiera o sci-fi, fantasy (aj tou humoristickou), trilerom a magicko-realistickými príbehmi.

Knihe dala názov poviedka Jumper, skvelé rozprávanie o tom, čo sa môže stať, keď sa s vašou hlavou ocitnete v tele niekoho iného. Stretávame sa s Klemom, rozmaznaným zbohatlíkom, ktorý si občas užíva s drogami. A zamotá sa s hrubým Kilom, vyhadzovačom s veľkým telom kulturistu.

Lenže nová droga Jumper spôsobí, že sa ironický a bohorovný Klemo ocitne v tele buldodžieho násilníka Kila a naopak, Kilo získa Klemovo telo. A s tým, prirodzene, aj jeho manželku, dom, prachy. Začína sa groteskná cesta za vlastným telom, ktorá sa však postupne mení spolu s charakterom vlastného ja.

Skryť Vypnúť reklamu

Akí by sme v skutočnosti boli, keby sme sa odrazu ocitli v tele niekoho iného, v tele, ktoré by nám nepochybne dávalo isté výhody? Z grotesky so vtipným príbehom sa odrazu stáva etická dilema i priam filozofická úvaha o tele a duši, o tom, čo z nás je vlastne to „ja“, keď sa pri zmene tela zmení aj charakter.

Hra s časom, postavami, narušením normality v reálnom svete je prítomná aj v ďalších poviedkach. Čo by ste robili, keby ste v hrobe z roku 1976 našli mobilný telefón? Ako by ste sa správali, keby ste sa ocitli na ceste a „vyberali si“, či vletíte pod kolesá kamióna, alebo zrazíte cyklistu? A túto dilemu by ste si mohli reálne opakovať znova a znova?

S paranojou nie si sám

Babaríkove poviedky tematizujú násilie i duševné neistoty, paranoické poruchy, nájdete tu príbeh dezorientovaného alkoholika i ženy, ktorá mala v roku 1981 spáchať v Banskej Bystrici atentát na Brežneva, či príbeh hodiniek, ktoré odmeriavali čas života.

Skryť Vypnúť reklamu

Porušenie časových súradníc a neistota v tom, čo sa skutočne deje a čo sa deje v hlave, čo je realita a čo je jej interpretácia, tvoria základ znepokojujúcich rozprávaní. Aj keď sa na textoch zabávate ako na dobre napísaných príbehoch, v ktorých sa dejú udalosti veľmi pravdepodobné (navyše zasadené v reálnych kulisách Košíc či Banskej Štiavnice), znepokojenie zostáva.

Paranoické bludy či šialenstvo nie sú mimo našu ľudskosť, zblúdiť môže každý a mať istotu o tom, či vnímame náš svet správnymi očami, nemôžeme mať vlastne nikdy. Lebo subjektívne prežívanie sa nezhoduje s objektívnou realitou. Takto to znie filozoficky, ale Babaríkove poviedky nie sú intelektuálske úvahy, lež príbehy, ktoré spochybňujú. A to sa ráta.

Navyše je v týchto textoch neustále prítomný aj ironický odstup, humor, ktorý robí postavy nie smiešnymi, ale prinajmenej cítime istú grotesknosť, odstup, literárnu hravosť. Nie, milí čitatelia, teraz nečítate dôsledný a vážny záznam o živote, ale literárnu fikciu, hru, čo by sa asi dialo, keby... Túto priam až borgesovskú hravosť si môžete vychutnávať v druhom pláne, pod povrchom hrôzostrašného, nečakaného a znepokojujúceho. Autorské gesto je tak, podobne ako viaceré postavy v príbehu, zdvojené. V prvom pláne čítate napätie, v druhom vnímate hravosť, zábavu, oddych.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozprávanie

Čarom Babaríkových príbehov je aj jazyková priamočiarosť. Autorovi totiž záleží na zdanlivo jednoduchom rozprávaní. Chce, aby ste sa ako čitateľ cítili komfortne, nezaťažuje siahodlhými vysvetľovaniami, interpretáciami, aj keď v skici načrtnuté detaily dávajú rozprávaniu autentickosť.

Jeho postavy sú jednoduché, policajt, zbohatlíček, pani, ktorá našla staré denníky, nič mimoriadne, ľudia okolo nás. Rozprávajú bežným jazykom, ako naši susedia, bežní občania normálnej krajiny. Len sa okolo nich alebo v nich dejú prapodivné veci. Občas nenápadne a občas akoby tá magická realita presakovala tam, kde ju nečakáte.

Z dvanástich poviedok knihy vám v pomyselných literárnych ústach zostane nepokojný pocit, že ste sa dotkli Pandorinej skrinky, v ktorej je ukryté to najhoršie. Šialenstvo, smrť, násilie, závislosť, náhoda, ktorú nevieme ovplyvniť. Ale zároveň toto znepokojenie odľahčuje grotesknosť karnevalového rozprávania, možno až jarmočného predvádzania sa rozprávaním strašidelných príbehov. Takých, z ktorých tuhne krv v žilách, ale prinášajú aj katarziu. A znepokojenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Poviedka žije

Keby sme mali na Slovensku okrem poviedkových literárnych súťaží aj mediálnu scénu, ktorá si váži fikciu a rozprávanie literárnej poviedky, mali by sme dnes nepochybne viacerých adeptov na titul najlepších súčasných poviedkarov. Lenže písať poviedky do kníh nás oberá o tú náhodnú čitateľskú radosť, keď si medzi balastom všedného dňa a rozhovormi s politikmi či celebritami a športovcami nájdete šokujúci či mrazivý príbeh. Ako sú tie od Babaríka. S dobrým nápadom, minimalistickou výbavou postáv a skvelými pointami.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  2. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  3. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  4. Poznáme finalistov Office roka 2020
  5. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  6. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  7. Neviete kam tento rok na bezpečnú dovolenku k moru?
  8. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  9. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  10. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  1. Goji: bobule šťastia pomáhajú proti depresii
  2. Poznáme finalistov Office roka 2020
  3. Neviete kam tento rok na bezpečnú dovolenku k moru?
  4. Jar je vo vzduchu. Alergie tiež
  5. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  6. SodaStream na Slovensku predstavuje príchute nápojov od PEPSI
  7. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  8. Bratia Žampovci majú za sebou veľmi úspešnú lyžiarsku sezónu
  9. Biobavlnu nahradila viskóza
  10. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 52 767
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 24 051
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 21 288
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 18 641
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 13 557
  6. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 12 796
  7. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 10 695
  8. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 9 944
  9. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 8 894
  10. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 8 657
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister financií Igor Matovič oznamuje uvoľňovanie opatrení.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 372-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 10 716 obetí.

10 h

Slovensko postúpi do III. stupňa varovania.

1 h
Ilustračná fotografia.

Výhody prevyšujú riziká.

22 h

Niet nad priateľského diktátora, ktorý žije to, o čom ty len snívaš, a svojich štátnych vedcov si drží pekne nakrátko.