Po tom, ako Nemci v roku 1944 obsadia Maďarsko a ukončia vládu admirála Miklósa Horthyho, sa k moci dostávajú radikálni nyilašovci z politickej strany Šípových krížov – hungaristického hnutia.
V tom čase to bola maďarská antisemitská a fašistická politická strana. Hlavným cieľom nyilašovcov bolo vyhladenie židovského národa alebo aspoň tých Židov, ktorých vyhladiť mohli, pretože... mohli.
Nemci dali nyilašovcom do rúk moc, ktorú si oni sami pestovali a vystatovali sa ňou. V rukách fanatikov sa menila na zbraň, a ako píše sám autor, dodnes svoje činy neoľutovali, a dokonca sa čoraz viac dnešných Maďarov verejne priznáva, že sa stotožňujú práve s nyilašovcami a nie s ich obeťami.

Pripomeňme si, že hungaristi svoje obete v tom čase úmyselne vystavovali poníženiam, ukrutným bolestiam, mučeniam, znásilneniam a napokon smrti. Zrejme nikoho neprekvapí, že práve smrť bola pre nich veľakrát jediným únikom.
Je hrozné vôbec pomyslieť na to, že autor na takmer štyristo stranách ani zďaleka neobsiahol všetky činy vrahov, ktorí bez pocitu viny hádzali telá svojich obetí do Dunaja.