Viete, v čom sú encyklopédie lepšie ako Google? Na internete do vyhľadávača zadávate slová a mená, o ktorých sa chcete niečo dozvedieť, čiže už niečo tušíte. V encyklopédii pri listovaní narazíte na veci, o ktorých ani netušíte, že existujú.
A v tejto čarovnej krajine náhodných objavov sú encyklopedické knihy stále ďalej ako internet. To, že sa v nich ľahšie listuje, nevyskakujú na vás divné reklamy a môžete sa vracať k textom a obrázkom donekonečna a bez strachu, že zajtra niekto stránku vypne, to je veľký bonus.
Túžba po kráse
(zdroj: Archív SME)Kolektívne autorské dieloUmenie (Ikar 2019) je klasická encyklopédia dejín výtvarného sveta, ktorá však nie je eurocentristická, ale – a to sú tie najčastejšie prekvapenia – pozerá sa na umeleckú tvorbu aj v krajinách, ktoré sme dlho považovali za vylúčené z umeleckého kánonu. Čitateľ tu vďaka tomu nájde veľa odkazov na tvorbu iných kultúr a v kontexte uvidí, že ľudská túžba po kráse je nesmierne silnou hnacou silou rozvoja civilizácie.
Časová súslednosť je v tejto vyše 600-stranovej publikácii základným vodidlom, na ktoré sa navliekajú ako koráliky na šnúrku jednotlivé umelecké vlny a obdobia. Prirodzene, temer polovicu knihy tvorí obdobie od 19. storočia po súčasnosť, pretože práve eruptívna sila rodiacej sa modernej civilizácie a uznanie výtvarného umeleckého prejavu vo všetkých jeho formách prirodzene uvoľnili obrovskú tvorivú energiu.
A tá vyústila do niekedy aj extrémnych umeleckých prejavov, ktoré už neskúšali len estetické, ale aj naše etické kritériá, našu schopnosť nastaviť si zrkadlo ako ľudstvo. „Iní sa pokúšajú maľovať človeka tak, ako vyzerá, no len Hieronymus Bosch má odvahu, aby ho zachytil takého, aký je znútra,“ napísal José de Siguenza pred niekoľkými storočiami, aby tak pomenoval začiatok premeny umenia z popisného na psychoanalytické. Netušiac, že k Freudovým interpretáciám aj umeleckého prejavu bude ešte pár storočí cesty.
Labyrint
Kniha Umenie je na prvý pohľad skratkovitá, je to prierez tisícročiami ľudskej tvorivosti. Na druhej strane, táto rýchlosť má byť vstupnou bránou do labyrintu, kde na nás nečaká krvilačný Minotaurus, ale nekonečná cesta. Autori publikácie preto dopĺňajú časové súradnice aj o významové celky (vývoj portrétu, zvieratá vo výtvarnom umení, práca, vojna, erotika...), aby tak ukazovali, že vo svojej podstate sa v toku času nemenia motívy, ale ich spracovanie.
Pozerať sa na umenie nie je totiž len konštatácia toto sa mi páči a toto nie. Umelecké diela v sebe skrývajú aj rozprávania o dobe, jej radostiach, strastiach, obavách, hrdinoch a padlých anjeloch. Umenie bolo vždy aj experimentom s tým, čo si môžu umelci dovoliť – čo je hranicou, ktorú je spoločnosť ochotná tolerovať, a čo tú hranicu už búra, aby sa pohla ďalej.
Sprievodca labyrintom Umenia je ideálna prehliadka na začiatok výpravy do veľkého sveta umenia. A občas je fakt zaujímavá aj pre tých, ktorí sú do umenia beznádejne zamilovaní.
