Zaklínača má tvoriť osem plus-mínus hodinových epizód, pričom neoficiálne zdroje uvádzajú, že rozpočet prvej sezóny Zaklínača sa pohybuje kdesi medzi 70 a 80 miliónmi dolárov, čo je o dvadsať miliónov viac, ako mala prvá sezóna Hry o tróny.
To len pre predstavu, aký chce byť Zaklínač veľký a aké doň Netflix vkladá nádeje. Obrovské, ono to totiž aktuálne vyzerá tak, že druhej sezóny, ktorá by mala byť uvedená v roku 2021, sa dočkáme bez ohľadu na to, či sa prvá chytí.
Poctivá fantasy
Zaklínač má nielen dosť dobré promo, ale aj dosť širokú fanúšikovskú základňu. Už teraz môžeme sledovať, ako sa bude v mainstreame dariť skutočnému, poctivému fantasy. Lebo tým je Zaklínač predovšetkým, nielen ako globálne populárny videoherný fenomén, ale najmä svojím celkom pôvodným literárnym fundamentom.
Niežeby Hra o tróny fantasy nebola, len išlo o akúsi light verziu, s minimom paralelných inteligentných druhov – žiadni elfovia, žiadni trpaslíci, žiadni hovoriaci draci, s minimom praktizovanej mágie a s relatívne redukovaným centrálnym dramatickým oblúkom súboja metafyzického dobra a zla, čo síce explicitne nie je ani v Zaklínačovi, ale fantasy samotné na tom stojí.
(zdroj: IMDB.cz)Zaklínač by mal byť jednoducho viac ako Tolkienov Pán prsteňov či Howardov Conan, teda základné, definujúce archetexty fantasy, ktorými sa síce inšpirovala aj Hra o Tróny, ale len voľne, sprostredkovane, na úrovni akejsi alternatívnej historizácie fiktívneho sveta.
Zaklínač by mal byť podstatne iný, nie light fantasy, ale fat, tučná fantasy, so všetkým, čo k tomu patrí. Základných inteligentných druhov je minimálne päť, z toho štyri antropomorfné (ľudia, trpaslíci, elfovia, driády) a jeden reptiliomorfný (draci), plus všakovaké mutácie a poddruhy a k tomu niekoľko druhov mágie. Nechýba motív putovania, dôležitými hráčmi sú osud a predurčenie a tak vôbec.
