Sloboda tlače bola druhým bodom požiadaviek Verejnosti proti násiliu z novembra 1989. Hneď po požiadavke na demokratický parlament. Ako je to 30 rokov po Novembri?
Ľudské spoločnosti oscilujú medzi dvoma základnými konceptmi vnímania sveta. Tým prvým prístupom je prístup osvietenský, tým druhým romantický. Osvietenstvo môžeme definovať na základe štyroch základných pilierov – humanizmu, rozumu, vedy a pokroku. Tieto piliere, ako upozorňuje harvardský profesor Steven Pinker vo svojej múdrej kniheBuď svetlo, dopĺňajú tri základné princípy, ktoré sa dajú definovať ako entropia, evolúcia a informácie.
Druhým prístupom je princíp romantický. Je to prístup gesta, umenia, emócií a individuality silného hrdinu - vodcu, v ktorom by sme skôr mohli hovoriť o skoku a revolúcii, o osudovosti a tajomstve a o utopickej vízii budúcnosti, kde bude všetko lepšie.
Obidva – použijem slovo príbeh vo význame, aký mu dáva Yuval Noah Harari – obidva príbehy bežia v ľudských spoločnostiach paralelne. Ľudstvo nie je jednotná masa kráčajúca za pravdou hrdinu (romantická predstava), ale súbor malých či väčších spoločenstiev (osvietenské zistenie, overené výskumom).
Sloboda slova a prejavu
Sloboda slova je občianska sloboda, právo hlásiť sa k akýmkoľvek názorom, je to trh ideí, ktorý vedie (mal by viesť) k diskusiám, otvorenosti. Je to právo, ktoré zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
(zdroj: Archív SME)
Takto chápe slobodu slova aj Európsky dohovor o ľudských právach. Ale, treba dodať, táto sloboda slova nie je neobmedzená. Sú tu povinnosti aj zodpovednosť. Podmienky a obmedzenia ustanovujú zákony nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ale aj ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
