Život v blízkovýchodných krajinách sa začína po západe slnka. Ľudia sa po celom dni stretávajú na uliciach a námestiach. Počuť detský krik, spev a hlasy mužov, ktorí sa vítajú bozkami na líce a na stolíky rozkladajú karty.
V Mosule panuje v noci ticho. Jeho obyvatelia sa večer snažia vyhýbať tmavým uličkám, čas radšej trávia vnútri svojich domov či na malom priedomí. Svojho mesta sa boja. Hoci sa vojna skončila, nebolo to dávno, čo na území fungoval kalifát a v mene viery sa konali verejné popravy.
Bagdad nás má pod kontrolou
Okolo veľkého stola v rohu miestnosti sedí skupina chalanov. Sú to mladí sunniti, časť z nich žila v Mosule aj počas Kalifátu. Pod Islamským štátom žili celé tri roky. „Neviem, či sme žili,“ prehovorí po chvíli Samer, kým ostatní fajčia a dym postupne zapĺňa celú miestnosť. „Skôr sme len nejako prežívali.“
Mosul (zdroj: Foto - Autorka)Sú mladí, vzdelaní, ovládajú jazyky. Dnes rozprávajú, ako niekoľko rokov takmer nevychádzali z domu. Ako nemohli trénovať na hudobných nástrojoch, hoci sú hudobníci. Nemohli čítať, pretože mnohé knihy boli haram. Špinavé, zakázané, myšlienky odvracali od boha.
V Kalifáte fungovali prísne pravidlá, na zovňajšok i správanie. Všetky ženy nosili nikáb, všetci muži museli mať brady. Aj tí, ktorým nerástlo nič.
„Ja som na tej brade prosto nič nemal,“ hovorí Kassim, kým ho Samer pobáda, aby ukázal fotku. Vyberie telefón a ukáže vlastnú selfie, čierny riedky trs na úzkej tvári vyzerá, akoby mu ho ktosi týždeň šticoval. Stôl vybuchne od smiechu.
