BRATISLAVA. Keď v roku 1990 zatkli vo Švédsku štyridsiatnika Sture Bergwalla za bankovú lúpež, nikto nemohol tušiť, že sa jeho prípad navždy zapíše do dejín ako najväčší švédsky právny škandál.
A neospravedlniteľný justičný omyl.
Sture Bergwall bol vyše dvadsať rokov zatvorený v psychiatrickom väzení. Chceli od neho priznania k ohavným činom. A on chcel lieky. Drogy.
Spolu sa priznal k 39 vraždám, znásilneniam, kanibalizmu, ku všetkému, čo vyšetrovatelia chceli počuť.
Čo na tom, že chýbali dôkazy? Čo na tom, že na miestach, ktoré označil ako dejiská vrážd, nikdy nič nenašli?
Priznal sa a to stačilo. A nebyť reportéra, ktorý sa v prípade začal vŕtať, zrejme by vo väzení hnil dodnes.
Justičný omyl v prípade Sture Bergwalla, ktorý si po nástupe na psychiatrickú kliniku začal hovoriť Thomas Quick, spracoval do filmu Dokonalý pacient režisér Mikael Håfström.
Zabil si aj brata
Bol december 1990. V malom švédskom mestečku Grycksbo do banky vtrhli dvaja muži v maskách Santa Clausa. Starší z nich bol Sture Bergwall. Na pracovníkov banky kričal, že potrebuje peniaze na lieky. Mám AIDS, už nemám čo stratiť, hovoril im.

V skutočnosti potreboval peniaze na drogy a psychofarmaká, ktoré dlhodobo užíval.
Mladšieho komplica odsúdili na vyše tri roky väzenia, Bergwalla poslali na psychiatrickú kliniku Säter.
Po krátkom čase pobytu na klinike začal Bergwall, už ako Thomas Quick, rozprávať.
Najskôr o tom, ako bol v detstve sexuálne zneužívaný, že ho otec znásilňoval pred očami jeho matky. Potom, že zabil jedného zo svojich bratov - Simona a jeho telo odpratal.
V skutočnosti o nijakom Simonovi Bergwallovi na matrike nebola ani len zmienka a ostatní bratia neskôr potvrdili, že ich detstvo bolo bez akýchkoľvek tráum.
On rozpráva, polícia hľadá. Márne
Potom začal rozprávať ešte viac. Prvá vražda, ktorú odhalil, bol prípad zmiznutia jedenásťročného Johna Asplunda z roku 1980. Jeho mŕtvola sa nikdy nenašla.