Hmatateľnosť a telesnosť divadla sú výsady, ktoré z neho robia jedinečné médium. Také, ktoré prežije všetko, rovnako ako šváby po atómovom výbuchu.
Je to ľudské stretnutie, akých je dnes iba málo, myslí si český režisér a herec JIŘÍ HAVELKA, ktorý osobité autorské divadlo robí aj na Slovensku, v kinách sa ujal jeho filmový režijný debut Vlastníci.
V rozhovore pre SME hovorí aj o tom, že improvizácia s hercami ho baví najmä preto, že je za ňou veľká neistota a stres a priznáva, že Slováci sa mu zdajú priamejší ako Česi.
Prečo sa českej komédii v posledných rokoch nedarilo?
Každé umenie má rôzne polohy a žánre, pri filme je to na rozdiel od divadla prísne delené na filmy, ktoré majú zarobiť, a tie, ktoré majú vstúpiť do artovej distribúcie alebo obchádzať festivaly. Podľa toho sa aj zháňajú peniaze. Určite vzniklo mnoho vecí, ktoré sú komediálne, ale tiež veľa balastu, ktorý ide do kín s primárnym cieľom zarobiť.
A v tej chvíli vzniká iba produkt. No nie vždy to znamená, že nemôže byť kvalitný. Koniec koncov, všetky streamovacie služby, ktoré za posledných desať rokov vznikli, vytvárajú kvalitný obsah, ale primárnym cieľom je tiež zárobok. Film sa nemôže úplne zbaviť toho, že je súčasťou národného alebo dokonca nadnárodného priemyslu.
Ale aj Netflix už teraz smeruje k tomu, že podporuje aj tvorcov, ktorí boli v opozícii aj v Hollywoode. Napríklad filmy Roma alebo Irishman, aj keď tam chýba práve spoločne zdieľaný zážitok z kina.
Film Vlastníci je váš filmový režijný debut. Ide o minimalistickú konverzačnú komédiu, ktorá vychádza z domových schôdzí. Takých, na ktorých sa aspoň raz zúčastnil majiteľ bytu v činžiaku a na ktorých nikdy nepadne jednoznačné rozhodnutie. Vychádzali ste aj z vlastných skúseností?
Prvotná idea pri autorskom diele vždy vychádza z toho, čo človek zažíva a kde mal nejaký silný emočný zážitok. Na schôdzach vlastníkov bytov som také mal. Snažil som sa presadiť v bytovke výťah, pretože som býval na najvyššom poschodí.
Ale pri tvorbe scenára som si nechal naposielať aj rôzne zápisy z iných schôdzí, z nich som vytvoril základnú os situácií a postáv. Potom sme ich rozimprovizovávali v kolektíve Vosto5 a postupne som písal definitívnu verziu.
Kde bývate vy?
Teraz práve v hausbóte na Smíchove. V byte, v ktorom som býval, stále nie je výťah, a vyzerá, že ani nikdy nebude. Tak som to vyriešil takto.
Film vznikol z divadelného predstavenia súboru Vosto5, v ktorom pôsobíte. Prečo sa vám zdalo, že hra si žiadala aj filmové spracovanie?
Ešte predtým, než vznikla divadelná hra, vznikol scenár pre filmového producenta. Keďže to tak býva, že realizácia filmu trvá vždy o niečo dlhšie, divadelná hra vznikla počas toho. So súborom Vosto5 sa nám to hodilo do dramaturgického plánu sezóny, tak sme ju tam zaradili.
Hra dopomohla aj k definitívnej podobe filmového scenára. Takže sa nedá úplne povedať, že najskôr vzniklo divadlo a potom film. Idea filmu bola skôr, tak sa to deje pri viacerých mojich projektoch, toto bolo prvýkrát, čo došlo aj k realizácii.
Môžeme film čítať aj ako kritický portrét spoločnosti, ktorá je neschopná komunikovať a prijímať zodpovednosť?
