Čo by mal obsahovať dobrý horor? Nadprirodzené javy? Vraždiace monštrum? Alebo gradujúce scény, ktoré vyvrcholia hrôzostrašným momentom?
Obdobné šablóny sa využívajú už príliš dlho a často. Divák je už k nim imúnny, podvedome očakáva blížiacu sa hrozbu a takýto horor už nie je desivý ale trápny.
Čoraz viac sa nosí budovanie napätia a nepríjemnej atmosféry. Postupné odkrývanie temných stránok ľudskej psychiky v jednoliatom prostredí osekanom o všetko zbytočné, čo by odvádzalo pozornosť od podstatného.
Neodvratného rozkladu osobnosti.
O niečo podobné sa pokúsil Robert Eggers vo svojom najnovšom filme Maják.
Na pilieroch antiky
Na opustenú, vetrom ošľahanú a morom obmývanú skalu uprostred ničoho prichádzajú dvaja muži. Starý, mrzutý námorník akoby vystrihnutý z Mellvillovej Bielej veľryby a jeho nový asistent, rozumej otrok.
Robert Pattinson pre SME: Bál som sa. Myslel som si, že ma čaká prvý incestný vzťah Čítajte Ich úlohou je starať sa o maják, ktorý je pre starca modlou i privilégiom. K samotnému svetlu na vrchole odmieta mladíka z neznámeho dôvodu pustiť.
Ľady medzi despotickým správcom a asistentom, ktorý v sebe dusí hnev z často nezmyselných úloh, prelomí až chľast.
Jeden, zrejme po vzore svojej námorníckej minulosti, si už ani nepamätá, aké to je, nezakončiť deň prípitkom. Druhý nechce porušiť pracovnú zmluvu a spočiatku sa odmieta na večernom rituáli zúčastňovať.
