V nedeľu 22. decembra uplynulo tridsať rokov od smrti autora, ktorý povýšil absurdnosť sveta na umenie.
Írsky spisovateľ Samuel Barclay Beckett je vďaka školským osnovám známy predovšetkým ako hlavný predstaviteľ absurdnej drámy a tvorca divadelnej hryČakanie na Godota. Za jeho menom sa však toho ukrýva omnoho viac – bol hráčom kriketu, učiteľom, robotníkom, milovníkom Francúzska, protifašistickým bojovníkom a v neposlednom rade i laureátom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1969.
Celoživotné spojenie s galským kohútom
Detstvo a dospievanie strávil Beckett vo svojej domovine, no už na začiatku tretej dekády života sa presťahoval do Francúzska, kde korene jeho rodiny siahali až do 17. storočia. Po zrušení Nantského ediktu, ktorým sa protestantom zaručovala náboženská sloboda, totiž Becquetovci (pôvodná podoba rodinného priezviska) z krajiny emigrovali, a tak sa Samuelovým návratom uzavrel dlhodobý kruh.
V Paríži pokračoval v pôsobení na akademickej pôde a jeho autorské napredovanie veľmi ovplyvnili kontakty so spisovateľom Jamesom Joyceom. A to dokonca tak, že obsahom jeho prvej publikovanej eseje sa stala obhajoba Joyceovej tvorby v porovnaní s inými významnými menami svetovej literatúry.
Samuel Beckett (zdroj: Foto TASR)Nadštandardné vzťahy týchto dvoch velikánov sa však naštrbili po nevydarenom pomere Becketta s Joyceovou dcérou Luciou. Tridsiate roky 20. storočia sa u Becketta spájajú s návratom do Írska, kde však nepobudol dlho. Depresie ho doviedli až k liečbe v psychiatrickom ústave a k ukončeniu učiteľskej kariéry. Niekoľko nasledujúcich rokov strávil cestovaním po Európe, aby sa napokon opäť usadil vo Francúzsku, tentoraz už natrvalo.
