BRATISLAVA. Atidže Muratova sa nemá pre koho parádiť. Večery trávi v tmavom domčeku s mamou, ktorá leží na posteli a pomaly zomiera, a cez deň všetok svoj čas venuje včelám, ktoré chová v horách Severného Macedónska.

Len občas zájde do Skopje a na trhu ponúka med. Neprezlečie sa, zostane v domácom. V tej istej sukni, v tej istej blúzke a šatke.
A keď má pocit, že čosi predala, kúpi si farbu na vlasy. Vezmite si gaštanovú, hovorí jej predavač, tá krásne vyznie.
Severné Macedónsko sa dostalo medzi 5 krajín, ktoré mohli tento rok dostať cudzojazyčného Oscara, práve vďaka Atidže, ktorá je dušou mimoriadne dojímavého filmu Krajina medu.
Do slovenských kín vstúpil 27. augusta 2020.
Filmári za ňou šli do nehostinných podmienok. Tak ako ona, ani oni nemali elektrinu, vodu, nemohli si pomôcť autom a ani sa poriadne najesť, pretože takmer všetko jedlo im v noci zlikvidovali mačky.
Ale zaznamenali život, aký si už civilizovaný svet ani nevie predstaviť.
Včely štípu len zlodejov
"Atidže opakuje jednu veľmi dôležitú vetu," hovorí včelárka Rita Novosadová, ktorá už film videla.