Režisérka a animátorka DARIA KASHCHEEVA, študentka pražskej FAMU, je milovníčka filmov dánskych režisérov. Inšpirovali ju a vďaka ručnej kamere je jej krátky animovaný film Dcéra neobyčajný a prekračuje limity žánru. Skrze bábky rozpráva o emóciách, ktoré v sebe nahromadila ešte ako dieťa.
Film už získal študentského Oscara a o pár dní má šancu získať aj toho ozajstného. Jeho tvorkyňa denníku SME stihla poskytnúť rozhovor len pár hodín predtým, ako odcestovala na filmový festival Sundance v americkom Utahu, ktorý v týchto dňoch prebieha.
Pôvodom ste z Tadžikistanu, s manželom ste sa pred vyše piatimi rokmi presťahovali do Českej republiky. Prečo?
V Tadžikistane som sa narodila, ale moji rodičia sa odtiaľ odsťahovali do Ruska, keď som mala štyri roky. Celá moja rodina sú Rusi, neovládame ani tadžický jazyk. Spája ma s tou krajinou iba miesto narodenia. Vyrastala som v malom meste medzi Moskvou a Petrohradom, potom som do Moskvy odišla za štúdiom.
Najskôr na konzervatórium, potom som študovala za zvukárku. Už počas školy som pracovala v divadle, mala som rada kreatívne prostredie, ktoré ma obklopovalo. Nahrávali sme hudbu, džez, rock, klasiku. Keď škola skončila, kreativita mi v práci chýbala.
Pociťovala som krízu svojej profesie. Keď som robila zvuk pre jeden animovaný film a zoznámila som sa so svetom, o ktorom som dovtedy nemala ani potuchy. Veľmi ma tvorba animátorov nadchla, hneď som to doma začala skúšať aj ja, doma v kuchyni jednoduchú stop-motion animáciu.
A zároveň s tým som už začínala byť unavená aj z Moskvy a z jej obrovskej veľkosti a preplnenosti ľuďmi, veď neoficiálne tam žije okolo 25 miliónov ľudí.
Ale veľké mesto predsa ponúka viac možností.
To áno, ale konštantná atmosféra stresu, veľmi vysoké ceny a obrovské vzdialenosti, keď človek jazdí dve hodiny do práce a dve naspäť, človeka rýchlo unavia. Ja som už tiež cítila tú negatívnu atmosféru.
Prečo nakoniec zvíťazila Česká republika, keď ste sa rozhodovali, kam sa posunúť ďalej?
Blízka krajina, blízky jazyk a s manželom, ktorý je vyštudovaný herec, sme vedeli o pražskej FAMU od našich kamarátov. Poznali sme českú novú vlnu aj súčasné animované filmy. Prilákala nás aj možnosť, že môžeme študovať zadarmo, ak budeme vedieť po česky. Na takej prestížnej škole? Prečo nie.
