Keď sa predstavuje, divadlo spomenie ako prvé, hoci diváci ho dobre poznajú aj z televíznej obrazovky. Hercovi ĽUBOŠOVI KOSTELNÉMU dáva pôdu pod nohami najmä pochvala, ktorou sa dnes šetrí, málokedy si na slovenskú filmovú tvorbu prečíta kladnú recenziu. Hovorí však, že so snahou o to byť dobrým hercom, sa musí prekrývať aj snaha byť lepším človekom.
Keby ste boli politikom, čo by ste zmenili v rezorte kultúry?
Do určitej miery rozumiem ministerke, ktorá tam je teraz. Prišla z malého mesta, v ktorom riadila kultúrny dom a zrazu dostala do rúk kultúru celého štátu. Určite bola potešená, ale aj zľaknutá. A zrazu ju celá kultúrna obec „vyhejtovala“. Z toho sa musela dlho dávať dokopy.
Bol ten „hejt“ neoprávnený?
Neviem posúdiť či neoprávnený, v každom prípade bol generálny a mohutný. Ona sa prirodzene urazila, uzavrela a odvtedy strieľa z ministerstva pomstičky. Ale človek v ministerskom kresle by mal mať schopnosť ustáť také veci a svojou odbornosťou a rozumnými rozhodnutiami v rezorte nás všetkých presvedčiť, ako veľmi sme sa mýlili. Vtedy by bola človekom na správnom mieste. Takto po nej zostane čo? Iba trpká pachuť.
Takže čo kultúra potrebuje najviac, správnych ľudí vo vedúcich pozíciách? Stačí to?
Neviem, aké systémové zmeny potrebuje kultúra všeobecne, vedel by som možno povedať, čo potrebuje naše divadlo. Máme sté výročie a nik o ňom nevie, nič sa nedeje a Národné divadlo je dokonca v takom mizernom finančnom stave, ako nebolo ešte nikdy, čo som v SND.
Divadlá sú pritom plné. Kde je problém?
