Začínal ako streetartový a grafity umelec, dnes sa na svoju „pouličnú“ minulosť pozerá s odstupom, ako na mladosť. Sústreďuje sa na veľké maľby, ktoré kombinujú techniky, ale aj mnohé citáty z klasických výtvarných diel a estetických jazykov. Jeho veľká výstavaThe Brotherhood of Eternal Love, ktorá potrvá od 24. januára do 29. marca v Danubiane, bude nepochybne jarnou udalosťou výtvarnej sezóny.
Predstavte si, že ste kurátor a chcete urobiť výstavu diel, ktoré sa vám páčia. Ktorých šiestich či siedmich autorov by ste si vybrali a prečo?
Toto je nenápadný spôsob, ako sa ma opýtať, ktorých umelcov mám rád. Ale chápem vás. Je to vždy veľmi komplikovaná otázka a ťažko sa na ňu odpovedá. Moja úprimná odpoveď by nepochybne zabrala niekoľko strán a každý čitateľ by sa hneď snažil nachádzať v tom nejakú spojitosť s mojím dielom.
Vybrať z toho množstva len sedem autorov je veľmi málo, ale ak teda chcete, pokúsim sa. Urs Fischer, Cy Twombly, Damien Hirst, Claes Oldenburg, Maurizio Cattelan, Gerhard Richter, Erwin Wurm. Prečo som sa nakoniec rozhodol pre týchto, je skutočne na dlhé rozprávanie. Ale jednoducho asi preto, že mám rád ich tvorbu a najmä komplexný prístup k svetu umenia.

Vo vašich prácach čítam Roya Lichtensteina aj Walta Disneyho, hyperrealizmus i reklamu, Jeffa Koonsa i grafity, ale aj odkazy na stredovekých majstrov či motívy ako vystrihnuté od barokových umelcov. Sú to citáty milovníka umenia či postmoderné kombinácie?
Áno, toto je klasický spôsob, ako mnohí ľudia čítajú moju tvorbu. Ale priznám sa, že toto „škatuľkovanie“ ma mierne unavuje. Moje dielo reflektuje súčasnú postmoderne popkultúrnu spoločnosť s pomocou remixovania zrozumiteľných výtvarných znakov, ktoré sú v rôznych časových osiach.