Na úvod hypotéza: Keby Platón ústami Sokrata polemizoval so svojimi diskutérmi systémom – no čo ty vieš o slasti, škuľavý Protarchos! – neučili by sa o ňom študenti na dejinách filozofie. To je na filozofii krásne. Nemusíme všetkému v nej dobre rozumieť, dokonca vôbec ničomu, ale predsa nás učí lepšie vidieť, kriticky myslieť a vecne (logicky) argumentovať.
Hoci som zažil tie časy ako dospelý, absolútne neviem, ako sa argumentovalo v komunistickom parlamente. Komunistický parlament bol totiž pre väčšinu občanov vzdialenejší, ako sú dnes Maldivy. Napriek tomu odhadujem, že to nebolo také husté ako v postnovembrovej NR SR. Tí červení kravaťáci tam určite udržovali dekórum.
Nie, nie je to preto, že si dnes ľudia v slobodných parlamentných voľbách volia väčších hlupákov.
I povzdychla si prezidentka Zuzana Čaputová v novoročnom prejave nad vulgarizáciou verejného života. Doslova v tejto súvislosti povedala, „akoby jedinou cestou na presadenie svojich myšlienok bolo poníženie oponenta a vymedzenie sa na jeho úkor“.
