Začiatok roka si nespájame len s vrcholom zimy, lebo ten je čoraz menej istý. Celkom určite však k nám v tomto čase príde mrazivá severská filmová lekcia. Prehliadka SCANDI rok čo rok prináša výber toho najzaujímavejšieho z aktuálneho škandinávskeho filmu.
Počas piatich dní ponúkne prostredníctvom premiér i repríz prierez žánrami, ktoré definujú severskú kinematografiu – od drám cez trilery, komédie až po dokument. Sľubuje, že sa sústredí na „silné nezávislé ženy“. Prehliadku otvorí dánsky kandidát na Oscara.
Srdcová kráľovná (zdroj: Foto - Film Europe)Srdcová kráľovná
Už viac než 160 rokov zvyčajne so záletnými manželkami lekárov spájame meno madam Bovaryová. Neinak je to v dánsko-švédskej dráme Srdcová kráľovná (Dronningen). Scenáristka a režisérka May el-Toukhy sa narodila v Dánsku egyptským rodičom. To, že rozpráva o blahobytnej stredostavovskej rodinke, môže spočiatku niekomu liezť na city ako otravné klišé. Lenže toto jabĺčko je poriadne červivé.
Najskôr pán doktor k manželke a dvojici dcér do elegantnej luxusnej vily v lese privedie zo Švédska problémového sedemnásťročného syna z prvého manželstva. Potom manželka – právnička špecializovaná na sociálnu starostlivosť o deti – sčasti z nudy, sčasti nevdojak, lebo nedokáže odolať, nevlastného syna zvádza, až kým nie je nešťastie hotové. V situácii, ktorá nevyhnutne musí nastať, sa dospelí prejavujú ako slabosi, zbabelci, klamári a bezcitní manipulátori.
Autorka film ušila priamo na telo excelentnej 47-ročnej dánskej herečke Trine Dyrholmovej (Svadba medzi citrónmi, Kráľovská aféra, Komúna, Nico 1988), ktorá svoju príležitosť využila naplno, takže hoci film s minimálnym množstvom akcie má úctyhodných 127 minút, stále je sa na čo pozerať. A nemyslíme len príslovečne otvorené škandinávske explicitné scény.
Charakterová štúdia súčasnej stredostavovskej ženy, ktorá si navonok zachováva fasádu modernej, sebavedomej a energickej osobnosti, hoci v skutočnosti zlyháva ako profesionálka, ako manželka i ako matka, je silným umeleckým obrazom, ktorý divákovi ponecháva široké pole interpretácií. Od intímnej psychologickej drámy až po neľútostnú spoločenskú kritiku.
Hoci sa autorka narodila v Dánsku, príslušnosť k egyptskej kultúre jej umožňuje vidieť a hodnotiť všednodennú dánsku banalitu iným pohľadom, inými kritériami – a dospievať k iným záverom ako čistokrvným rodeným Dánom. Odstup je nesmierne dôležitý. Ak sa na obraz pozeráte zblízka, vidíte len chaotické ťahy štetcom.
Poďme kradnút kone (zdroj: FOTO Film Europe)Poďme kradnúť kone
Drsná kriminálna tragikomédiaBoj snežného pluhu s mafiou i jej vydarený americký remake Mrazivá pomsta, ale aj kriminálka podľa románu Jussiho Adler-Olsena Odkaz vo fľaši – to sú filmy, vďaka ktorým široké divácke masy poznajú nórskeho scenáristu a režiséra Hansa Pettera Molanda. Lenže ten má na konte i trpko-úsmevnú drámu Správny chlap či nezvyčajný „vietnamský“ film Zem zasľúbená. Ako mnohí iní, aj Moland sa po šesťdesiatke rozhodol účtovať so životom a s riadnou porciou poézie spomínať na detstvo. Výsledkom je nostalgická retrodráma Poďme kradnúť kone (Ut og stjæle hester), adaptácia románu nórskeho spisovateľa Pera Pettersona z roku 2003.
Poetické filmové spomienky na mladosť dokážu byť otravné, nudné ba i gýčovité. Moland sa tomu snaží vyhýbať mnohoznačným príbehom plným rôznorodých odtienkov emócií, ale i spôsobom rozprávania.
Prvý plán sa odohráva v predvečer Silvestra 1999. Osamelý šesťdesiatnik Trond, ktorého hrá režisérov obľúbenec Stellan Skarsgård, sa uchýlil na nórsky vidiek kúsok od švédskych hraníc. V podobne starom susedovi spozná človeka, ktorého naposledy videl ako pätnásťročný chlapec, keď v roku 1948 trávil prázdniny s otcom pri rúbaní a splavovaní dreva. Nečakané stretnutie vyvolá spomienky na leto, ktoré dramaticky zmenilo mnoho životov. Motívy a príčiny vtedajších udalostí sa Trond dozvedel až neskôr, no udiali sa ešte počas druhej svetovej vojny – a to je ďalší plán neobyčajného filmu.
Kameraman Rasmus Videbæk pretavil citové vajatanie chlapca na prahu mužnosti do dramatických záberov z divokej nórskej prírody a aj vďaka tomu si z lanského Berlinale odniesol Strieborného medveďa – Cenu za mimoriadny umelecký výkon. Film, ktorý sa vyznačuje aj sugestívnou prácou s ruchmi, získal päť hlavných nórskych národných filmových cien Amanda a Nórsko ho vyslalo do boja o nominácie na lanské Oscary.
Dokonalý pacient. (zdroj: Foto - Film Europe)Dokonalý pacient
„Človek chce lásku. Ak ju nemá, chce obdiv. Ak ho nemá, chce strach. Ak ho nemá, chce nenávisť a opovrhnutie. Chce v ostatných vyvolávať akýkoľvek pocit. Duša sa desí prázdnoty a hľadá spojenie za hocakú cenu.“ Slovami z románu švédskeho autora Hjalmara SöderbergaDoktor Glass sa začína filmová dráma Dokonalý pacient (Quick).
Jej autor, 59-ročný švédsky filmár MikaelHåfström, si spravil renomé v Spojených štátoch trilermi Vykoľajení, Izba 1408 podľa Stephena Kinga, Rituál s Anthonym Hopkinsom a Útek z väzenia so Sylvesterom Stallonom a Arnoldom Schwarzeneggerom. Po úspešnom rozbehnutí hollywoodskej kariéry sa vrátil domov, aby nakrútil triler o najväčšom švédskom justičnom škandále.
