Začiatok roka si nespájame len s vrcholom zimy, lebo ten je čoraz menej istý. Celkom určite však k nám v tomto čase príde mrazivá severská filmová lekcia. Prehliadka SCANDI rok čo rok prináša výber toho najzaujímavejšieho z aktuálneho škandinávskeho filmu.
Počas piatich dní ponúkne prostredníctvom premiér i repríz prierez žánrami, ktoré definujú severskú kinematografiu – od drám cez trilery, komédie až po dokument. Sľubuje, že sa sústredí na „silné nezávislé ženy“. Prehliadku otvorí dánsky kandidát na Oscara.

Srdcová kráľovná
Už viac než 160 rokov zvyčajne so záletnými manželkami lekárov spájame meno madam Bovaryová. Neinak je to v dánsko-švédskej dráme Srdcová kráľovná (Dronningen). Scenáristka a režisérka May el-Toukhy sa narodila v Dánsku egyptským rodičom. To, že rozpráva o blahobytnej stredostavovskej rodinke, môže spočiatku niekomu liezť na city ako otravné klišé. Lenže toto jabĺčko je poriadne červivé.
Najskôr pán doktor k manželke a dvojici dcér do elegantnej luxusnej vily v lese privedie zo Švédska problémového sedemnásťročného syna z prvého manželstva. Potom manželka – právnička špecializovaná na sociálnu starostlivosť o deti – sčasti z nudy, sčasti nevdojak, lebo nedokáže odolať, nevlastného syna zvádza, až kým nie je nešťastie hotové. V situácii, ktorá nevyhnutne musí nastať, sa dospelí prejavujú ako slabosi, zbabelci, klamári a bezcitní manipulátori.
Autorka film ušila priamo na telo excelentnej 47-ročnej dánskej herečke Trine Dyrholmovej (Svadba medzi citrónmi, Kráľovská aféra, Komúna, Nico 1988), ktorá svoju príležitosť využila naplno, takže hoci film s minimálnym množstvom akcie má úctyhodných 127 minút, stále je sa na čo pozerať. A nemyslíme len príslovečne otvorené škandinávske explicitné scény.
Charakterová štúdia súčasnej stredostavovskej ženy, ktorá si navonok zachováva fasádu modernej, sebavedomej a energickej osobnosti, hoci v skutočnosti zlyháva ako profesionálka, ako manželka i ako matka, je silným umeleckým obrazom, ktorý divákovi ponecháva široké pole interpretácií. Od intímnej psychologickej drámy až po neľútostnú spoločenskú kritiku.
Hoci sa autorka narodila v Dánsku, príslušnosť k egyptskej kultúre jej umožňuje vidieť a hodnotiť všednodennú dánsku banalitu iným pohľadom, inými kritériami – a dospievať k iným záverom ako čistokrvným rodeným Dánom. Odstup je nesmierne dôležitý. Ak sa na obraz pozeráte zblízka, vidíte len chaotické ťahy štetcom.

Poďme kradnúť kone
Drsná kriminálna tragikomédiaBoj snežného pluhu s mafiou i jej vydarený americký remake Mrazivá pomsta, ale aj kriminálka podľa románu Jussiho Adler-Olsena Odkaz vo fľaši – to sú filmy, vďaka ktorým široké divácke masy poznajú nórskeho scenáristu a režiséra Hansa Pettera Molanda. Lenže ten má na konte i trpko-úsmevnú drámu Správny chlap či nezvyčajný „vietnamský“ film Zem zasľúbená. Ako mnohí iní, aj Moland sa po šesťdesiatke rozhodol účtovať so životom a s riadnou porciou poézie spomínať na detstvo. Výsledkom je nostalgická retrodráma Poďme kradnúť kone (Ut og stjæle hester), adaptácia románu nórskeho spisovateľa Pera Pettersona z roku 2003.
Poetické filmové spomienky na mladosť dokážu byť otravné, nudné ba i gýčovité. Moland sa tomu snaží vyhýbať mnohoznačným príbehom plným rôznorodých odtienkov emócií, ale i spôsobom rozprávania.
Prvý plán sa odohráva v predvečer Silvestra 1999. Osamelý šesťdesiatnik Trond, ktorého hrá režisérov obľúbenec Stellan Skarsgård, sa uchýlil na nórsky vidiek kúsok od švédskych hraníc. V podobne starom susedovi spozná človeka, ktorého naposledy videl ako pätnásťročný chlapec, keď v roku 1948 trávil prázdniny s otcom pri rúbaní a splavovaní dreva. Nečakané stretnutie vyvolá spomienky na leto, ktoré dramaticky zmenilo mnoho životov. Motívy a príčiny vtedajších udalostí sa Trond dozvedel až neskôr, no udiali sa ešte počas druhej svetovej vojny – a to je ďalší plán neobyčajného filmu.
Kameraman Rasmus Videbæk pretavil citové vajatanie chlapca na prahu mužnosti do dramatických záberov z divokej nórskej prírody a aj vďaka tomu si z lanského Berlinale odniesol Strieborného medveďa – Cenu za mimoriadny umelecký výkon. Film, ktorý sa vyznačuje aj sugestívnou prácou s ruchmi, získal päť hlavných nórskych národných filmových cien Amanda a Nórsko ho vyslalo do boja o nominácie na lanské Oscary.

Dokonalý pacient
„Človek chce lásku. Ak ju nemá, chce obdiv. Ak ho nemá, chce strach. Ak ho nemá, chce nenávisť a opovrhnutie. Chce v ostatných vyvolávať akýkoľvek pocit. Duša sa desí prázdnoty a hľadá spojenie za hocakú cenu.“ Slovami z románu švédskeho autora Hjalmara SöderbergaDoktor Glass sa začína filmová dráma Dokonalý pacient (Quick).
Jej autor, 59-ročný švédsky filmár MikaelHåfström, si spravil renomé v Spojených štátoch trilermi Vykoľajení, Izba 1408 podľa Stephena Kinga, Rituál s Anthonym Hopkinsom a Útek z väzenia so Sylvesterom Stallonom a Arnoldom Schwarzeneggerom. Po úspešnom rozbehnutí hollywoodskej kariéry sa vrátil domov, aby nakrútil triler o najväčšom švédskom justičnom škandále.