Mnohé predvlani naznačila Roma, mierne precenená, programovo artová snímka Alfonsa Cuaróna - exhibičná sólo jazda ilustrujúca nielen Cuarónove režisérske zručnosti, ale i jeho mimoriadne kompetencie ako scenáristu a kameramana.
Film ocenený siedmimi Oscarmi, dvoma Zlatými glóbusmi, štyrmi cenami BAFTA a plus-mínus jedenástimi ďalšími prestížnymi festivalovými cenami. Zároveň kus, ktorý sa do distribúcie v kinách dostal až v druhom slede, po tom, ako sa od 14. decembra 2018 stal súčasťou programovej ponuky globálneho prevádzkovateľa streamingovej služby.
Film, ktorého prirodzeným distribučným prostredím nie je kino, ale televízia, respektíve monitor počítača, hoci jeho až sterilne objektívna a v najpozitívnejšom zmysle slova snobská kvalita je v konečnom dôsledku predsa len najzreteľnejšia na veľkom plátne a s dobrým zvukom. Veľký film, ktorý si zaslúži veľký obraz a veľký zvuk.
Nuž, a čo predvlaniRoma naznačila, to sa v roku 2019 len potvrdilo a emblematicky to ilustruje aktuálne udeľovanie Zlatých glóbusov. Veď už medzi desiatkou nominovaných filmov v hlavných kategóriách – najlepšia dráma a najlepšia komédia / muzikál boli štyri filmy, ktoré neboli primárne určené do kina, ale svoju distribučnú premiéru odbavili online. Odbavili však nie je najlepšie slovo, jednoducho jedného dňa pribudli do ponuky streamingovej služby, čo sa síce, samozrejme, neobišlo bez náležitej reklamnej podpory, ale o tradičných veľkých filmových premiérach nemôže byť ani reči.
On-line vyhráva
Ír (The Irishman), Dvaja pápeži (The Two Popes), Manželská história (Marriage Story) a Volám sa Dolemite (Dolemite Is My Name), hoci ide kvalitatívne o mimoriadne reprezentatívne snímky, pritom predstavujú len časť filmovej produkcie roku 2019, ktorá už prvotne nie je určená do kín, ak vôbec, ale sústreďuje sa výhradne na online distribúciu.
Doma, nie v kine, sme totiž vlani videli aj nádherný španielsky animákSanta, nový okázalý blockbuster akčného vizionára Michaela Baya Underground 6, veľký kusisko poctivej historickej epiky The King či experimentálnu komediálnu dokudrámu The Laundromat Stephena Soderbergha, pričom iba Netflix sám odpremiéroval v roku 2019 v rámci svojej streamingovej služby 70 (!) nových pôvodných celovečerných filmov.
Nie je to však tak, že by všetky vznikli priamo v jeho produkčnom zastrešení, respektíve sa vyrobili na jeho objednávku, naopak, v niektorých prípadoch ide o konvenčné produkcie určené na distribúciu v kinách, Netflix akurát „preplatil“ ostatných distribútorov a získal filmy pre seba.
Vráťme sa však k snímkam, ktoré zarezonovali práve v nomináciách na Zlatý glóbus a mali by teda patriť k tomu akoby „umelecky“ najhodnotnejšiemu, čo sa v ponuke streamingových spoločností objavilo. V prvom rade, žiadna z nominovaných snímok nakoniec Zlatý glóbus v hlavných kategóriách – najlepšia dráma, najlepšia komédia / muzikál – nezískala, čo môže znamenať, že neuvedenie filmov v kinách predsa len má svoje dôsledky. V druhom rade, škoda to nie je príliš veľká, všetky štyri snímky totiž disponujú diváckym potenciálom, ktorý sa bez veľkých cien zaobíde, čo však neznamená, že o predmetných filmoch ešte nebudeme počuť pri udeľovaní Oscarov.
Stand-up po afroamericky

Prvý film,Volám sa Dolemite, sa v ponuke Netflixu objavil 25. októbra 2019 a ide o relatívne konvenčný biopic, životopisnú snímku, ktorá mainstreamu predstavuje afroamerického stand-up komika Rudyho Raya Moora, hviezdu obskúrnych komédií, určených najmä publiku definovanému rasou a jej špecifickými estetickými preferenciami.
Moore sa presadil až po štyridsiatke, v prvej polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia ako komik, ktorého najväčšou devízou bol lascívny, obhrublý a prirodzene vulgárny verbálny prejav, autenticky odrážajúci špecifický jazyk menšiny, a film o ňom mu stavia pravdepodobne zaslúžený pomník.
Pravdepodobne preto, že hoci Moore možno bol naozaj dôležitý umelec v rámci svojho etnika a vraj zásadným spôsobom pomáhal definovať napríklad aj svojráznu jazykovú poetiku hip-hopu, pre neangažovaného a kontextov neznalého diváka, pohybujúceho sa mimo príslušného kultúrneho rámca, film o ňom pôsobí ako síce dobre nakrútená, ale kuriozita.
Vo filme komik Eddie Murphy stvárňuje komika Rudyho Raya Moora, ktorého predovšetkým afroamerické publikum poznalo ako filmového hrdinu Dolemita, prvého milovníka, pasáka, hláškara, bitkára, hlavnú postavu nízkorozpočtových filmov reprezentujúcich v druhej polovici sedemdesiatych rokov už zavedený subžáner tzv. blaxploitation movies. Moorove filmy tento subžáner reprezentovali a zároveň parodizovali, a ak sa na ne pozeráme dnes, môžu predstavovať až hraničnú divácku skúsenosť.