Filmy s politickou témou nenakrúca preto, lebo by chcela. Režisérka MARIANA ČENGEL SOLČANSKÁ sa k nim stavia ako k svojej občianskej povinnosti. Žije v nádeji, že keď jedného dňa otvorí noviny, uvidí v niektorom z politikov nového Štefánika, Hodžu alebo Šrobára.
Vo filme Sviňa, ktorý je v kinách od 6. februára, ukáže hnus, špinu, obavy, zdesenie aj smútok z fungovania štátu a ľudí, ktorí ho vedú.
Posledným svojím filmom Únos ste inšpirovali ľudí k masívnym spoločenským pohybom, ktoré viedli k demonštráciám a zrušeniu Mečiarových amnestií. Čo by mal v ľuďoch vyvolať váš nový film?
Rozhodnutie vzoprieť sa zlu, čeliť mu, pomenovať ho a bojovať proti nemu. Nie je to márny boj.
Sme na film, ktorý vypovedá o súčasnom stave v slovenskej politike, pripravení?
A na to, čo nám niektorí slovenskí politici spôsobujú, sme pripravení? Bol zavraždený novinár pripravený na smrť? To je častá výhovorka, ktorú radi vyťahujeme pred seba ako nejakú mantru, keď sa od nás čakajú veľké rozhodnutia.
Na jeseň mi vyšiel román Jánošík, píšem o ňom ako o gaunerovi, zlodejovi a vrahovi. Tiež sa ma mnohí spytovali, či sme pripravení na likvidáciu legendy o spravodlivom národne orientovanom lupičovi. Nie sme? Tak sa teda pripravme.
Aké boli reakcie, keď ste nahlas vyslovili myšlienku natočiť takýto film? Nebojíte sa vyhrážok alebo nepríjemností zo strany tých, ktorí sa vo filme nájdu?
Vôbec sa nestarám o to, kto sa v tom filme nájde. Nakrútila som film podľa románu Arpáda Soltésza, takže sa v ňom určite nájdu Arpiho literárne postavy, ktoré sú postavené na archetypálnych modeloch ľudského konania.
Aký je jeho odkaz?
