Mäso za nami syčalo a vonku sa ulicami nieslo Alláhu akbar, keď sme sa tlačili a robili si spoločnú selfie.
Bol to jeden z tých dní, ktoré si do denníčka uvediete s názvom „fuck up“ či „Yofsid“ v miestnom arabskom žargóne. Vracali sme sa po niekoľkých dňoch z Tal Afaru, malého mesta neďaleko sýrskych hraníc, ktoré slúžilo ako prestupná stanica džihádistov, čo chceli narukovať k Islamskému štátu. Prichádzali tadiaľ aj radikáli z Európy, medzi nimi aj ženy, mnohé biele.
Reportérka v irackom fastfoode
Keď ma vojaci na checkpointe zbadali cez predné sklo, automaticky ukazovali na krajnicu. Brali nám pasy a kontrolovali auto, s Alim sme im zakaždým vysvetľovali, že som reportérka, on tlmočník a v Iraku iba zbierame materiál na knihu. Do Mosulu sme dorazili za tmy. Preborené strechy a diery vo fasádach zakryla noc. Tmavé mesto vyzeralo tiché a pokojné.
Ali spomalil a auto zastalo pri vysvietenom podniku. „Poď, dáme si odškodné,“ usmial sa a ukázal na mohutný nápis Spicy Chicken. Lemovali ho tučné grilované krídelká, časť z nich blikala. „Mali sme aj McDonald,” vraví, keď vidí, ako hľadím, nová reštaurácia pôsobí v rozstrieľanom meste ako boží omyl. „Vydržal však iba zopár týždňov.”
Mosulčania do McDonaldu nechodili, bránila im nenávisť. Americký symbol zostal prázdny, neskôr ho v noci ktosi podpálil. Dnes tam stojí kebab.
Spicy Chicken bolo plné. Rady k pokladniam sa krútili ako veľké hady a ťažká vôňa mäsa a omáčok vypĺňala priestor. Preskúmala som dĺžku kolón a vybrala si tú úplne vpravo. Ali sa zaradil do strednej a pohľadom naznačil „kto bude prvý, berie obom”. Ani neviem, kedy sme jedli naposledy, oboch nás krútilo od hladu. Pozerala som na neho, na mladého a statného muža pôvodom z Mosulu. Tvár mal po celom dni fľakatú od slnka a čierne vlasy mu pod vrstvou prachu zosiveli. Hádala som, že vyzerám rovnako príšerne.
Tunely Islamského štátu (zdroj: Foto - Archív autorky)Ali je viac ako tlmočník
Boli sme zvláštne zohratí, tie dni a týždne v občas neľahkom prostredí nás naučili spolu fungovať. Nebol to len môj tlmočník, hoci som mu za to platila. Keď som mu vravela, akých respondentov kvôli knihe potrebujem, on hľadal a zisťoval. Keď som si sadla a tvorila zoznam miest, aké potrebujem v Mosule a jeho okolí navštíviť, vzdialil sa a hodinu obvolával všetky svoje kontakty. Keď sme boli v tuneloch, ktoré pod mestom vyhĺbili radikáli Islamského štátu, položil predo mňa ruku, „čo keby tu bola bomba,” vravel a v starých sandáloch vykročil prvý. Skrútilo mi vnútornosti. On má štyri deti, ja nula.
