Mal len desať rokov, keď ho policajti zastavili a kontrolovali na ulici. Mal len desať rokov, keď pocítil, že je súčasťou konfliktných vzťahov a neriešiteľných sporov na francúzskych predmestiach.
Režisér Ladj Ly nakútil autentický film o tom, ako sa aj z nedorozumenia alebo hlúposti môže stať rozbuška, ktorá vedie k obrovskému násiliu a tragédii na sídlisku. A poprel ním optimistické fotografie rôznorodej francúzskej spoločnosti, ktorá spolu oslavuje futbalový titul majstra sveta.
Bedári sú medzi piatimi filmami, ktoré môžu v noci z nedele na pondelok získať Oscara.
Rozprávali sme sa s hercami, ktorí hrajú tri hlavné úlohy - úlohy policajtov. Aj takých, čo Francúzov zbytočne sekírujú.
Kto dnes chce byť vo Francúzsku policajtom? Je to u vás ešte vôbec populárne povolanie?
Damien Bonnard: Myslím, že ešte stále sú ľudia, ktorí majú chuť niečo zmeniť a toto považujú za cestu. Niektorí si zase myslia, že tým získajú stabilitu, istotu zamestnania. Majú dobrý plat. A sú aj takí, čo si odsedeli časť života vo väzení a majú chuť prejsť na druhú stranu.
Doteraz to bolo prístupné zamestnanie, uvidíme, či sa čosi zmení, či vstupné testy budú prísnejšie. Malo by to zmysel, pretože málokto si uvedomuje, čo ho naozaj čaká. Nedávno som stretol mladíka, ktorý sa nevedel rozhodnúť, či bude radšej policajtom alebo roznášačom pizze.
Herci (zľava) Djebril Zonga, Alexis manenti a Damien Bonnard vo filme Les Miserable. Bedári. (zdroj: IMDB)Počas filmu čakáme na chvíľu, keď policajtom rupnú nervy a stane sa niečo tragické. Čo je slabou stránkou francúzskej polície?
Djebril Zonga: Vzdelanie.
To znamená?
Djebril Zonga: Nikto policajtov nepripraví, čo ich v praxi čaká. Na to chýbajú peniaze aj dôslednejšia selekcia, kto policajtom vôbec môže byť. Kandidáti by mali prechádzať prísnejšími fyzickými a najmä psychologickými testami. Mnohí z nich predsa vôbec nie sú mentálne pripravení na tú prácu.
Alexis Manenti: Problémom je tiež to, že sa od nich vyžaduje, aby hasili to, čo vôbec nie je v ich kompetencii. Prvotné napätie medzi ľuďmi predsa nespôsobila polícia, ale štát.
Oscary sú pre deti. Vyhrá normálny muž či komiksový hrdina? Hodnotíme šance Čítajte Štát sa vzdialil od svojich občanov, a následkom je, že sa od nich vzdialili aj policajti. Celý deň trávia v predmestí, ale keď je čas obeda, zalezú do svojich skrýš v kancelárii. Nejdú jesť von spolu s ostatnými, nie sú v uliciach.
Damien Bonnard: Mimochodom, takí sme boli aj my traja počas nakrúcania. Izolovali sme sa od kolegov, obedovali sme sami, len my "policajti".
Vo francúzskych filmoch boli policajti väčšinou za hlupákov. Ako na vás zapôsobila ponuka zahrať si ich?
Djebril Zonga: Je zaujímavé pozrieť sa na policajta zvnútra. To ešte vo francúzskej kinematografii nikdy nebolo, že by niekto zblízka pozoroval, ako pracuje, ako vyzerá jeho deň a noc, keď ho umiestnia na predmestie.
