BRATISLAVA. Na počkanie dokáže ľudí zmeniť na božsky krásnych.
Ale skrášľovanie nie je podstata jeho práce. To mnohokrát s radosťou prenechá vizážistom.
Umelecká maskérka: Pitevňa ma šokovala najviac, najmä smradom Čítajte Oveľa častejšie musí ľudí robiť škaredšími. Prirobí fúzy, vyčaruje plešinu, vytvaruje jazvy, rany, vyhĺbi vrásky. Zuby pod jeho rukami zožltnú alebo aj zhnednú, tvár zostarne, je strhaná, unavená, mŕtva.
Filmové postavy pod jeho rukami dostávajú svoje tváre. Už to nie sú herci, sú to nové charaktery.
Umelecký maskér musí byť na filmovom pľaci stále. V daždi, v snehu, v mraze i v horúčavách. Jeho práca sa začína oveľa skôr, ako sa zapnú kamery a končí sa dlho po tom, ako sa vypnú. A keď treba, ešte po nociach vyrába parochne.
Fascinujúci svet jedného z najvýznamnejších slovenských filmových a divadelných maskérov zachytil režisér Juraj Nvota v dokumentárnom filme Masky Juraj Steiner.
Maskérňa mu zavoňala
Ako malý bol vraj Juraj Steiner neposedné dieťa. Skôr uličník ako dobrý chlapec.
A len málo chýbalo, aby nebol herec. Keď režisér Štefan Uher robil konkurz na chlapca do filmu My z 9.A., dostal sa až do finálového výberu, no nakoniec rolu dostal iný chlapec.
