BRATISLAVA. Bol rok 1917 a ľudstvo ešte nemalo skúsenosť s takým masovým zabíjaním.
Otcovia a mamy posielali svoje deti na front s presvedčením, že Európa potrebuje ich pomoc, ale nevedeli si predstaviť, čím budú musieť prejsť.
Až z ich listov sa to dozvedeli. Chlapci, ktorí sotva dospeli, opisovali apokalypsu. Teda aspoň tí, čo o tom písať dokázali.
Alfred Mendes o tom písať nedokázal. Nedokázal o tom ani hovoriť, ani po rokoch sa jeho deti nedozvedeli, čo vo vojne zažil. Odhodlal sa, až keď okolo neho behal vnuk Sam. Až jemu vysvetlil, prečo si napríklad neustále umýva ruky.
Na túto voľbu môžu ešte Oscary doplatiť. Tri dôvody, prečo vyhral Parazit Čítajte Neviem sa zbaviť pocitu, že na nich mám ešte blato zo zákopov, povedal mu.
Rovnako tak mohol na rukách cítiť vnútornosti nepriateľa, o ktorého zakopol, alebo krv priateľa, ktorého v boji stratil.
Z Alfredovho vnuka Sama neskôr vyrástol úspešný režisér.
Rodinná história ho donútila o prvej svetovej vojne nakrútiť film. Nazval ho 1917. Po vstupe do svetových kín sa stal udalosťou, získal Zlatý glóbus aj britské ceny BAFTA.
Bolo prekvapením, že Oscara nakoniec nezískal on, ale Parazit. Tu sú tri dôvodov, prečo práve príbeh, ktorý na pohľad vyzerá tak prosto, mal na Oscaroch triumfovať.
1. Mendes skúsil to, čo nezvykneme vidieť
Na severe Francúzska vybudovali Nemci sofistikovanú sieť zákopov, hlboko pod zemou mali pozbieranú bohatú muníciu. Zrazu ju však opustili.
