BRATISLAVA. Patril k silnej generácii slovenských spisovateľov, ktorých poetika vyrastala zo šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Pavel Vilikovský výrazným spôsobom zmenil tvár slovenskej prózy a zaradil sa k najvýznamnejším prozaikom súčasnosti.
Človeka, dejiny či absurditu života zobrazoval vďaka irónii a paródii. Za najzábavnejšie na písaní považoval práve to, že autor poslúchne, čo mu text diktuje.
„Podľa mňa úlohou umenia nie je ani tak ukazovať, ako skôr vzbudiť chuť vidieť alebo vzbudiť chuť pozerať sa,“ povedal Pavel Vilikovský v roku 2015 v rozhovore pre denník SME.
„Nikdy som nemal predstavu o svojom písaní ako o veľkom posolstve. Ak neskáču ľudia z okna po prečítaní mojej knihy, takéto rukolapné účinky mi nechýbajú.“
Pavel Vilikovský zomrel v pondelok vo veku 78 rokov. Denník SME o tom informovala jeho dcéra.
Knihy Pavla Vilikovského poznajú čitatelia aj v Maďarsku, Poľsku, Česku a ďalších krajinách. (zdroj: ARCHÍV SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)Prekladal a sám bol prekladaný
Narodil sa v roku 1941 v Palúdzke, dnes časti Liptovského Mikuláša. Spočiatku to u neho vyzeralo skôr na filmársku dráhu, v šesťdesiatych rokoch začal študovať filmovú réžiu na FAMU v Prahe. „Bol to plod mojej hlúposti,“ spomínal v rozhovore pre SME.
Maturoval v sedemnástich, štúdium v Prahe bolo pre neho výstrelom do neznáma, ktorý, k jeho úľave, nakoniec nevyšiel.
