SME
Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Rozhovor s historikom Jakubom Drábikom

V predaji je jeho nová kniha Fašizmus.

historik Jakub Drábik.historik Jakub Drábik. (Zdroj: Foto - Vladimír Šimíček)

Jakub Drábik je slovenský historik so zacielením na otázky fašizmu. Napísal knihy Mýtus o znovuzrodení (2014) a Fašista (2017), obe sa venujú britskému fašizmu. Momentálne je v predaji jeho nová kniha Fašizmus.

Prečo ste sa rozhodli profesionálne venovať práve výskumu fašizmu?

To je komplikované a má to viacero rovín. Už odmala ma zaujímala história a zvlášť druhá svetová vojna. Keď som sledoval v televízii dokumenty (mama mi ich musela nahrávať na VHS kazety a niektoré časti som pozeral dookola), fascinovalo ma, ako je možné, že toľko ľudí uverilo tomu, čo Hitler hovoril.

SkryťVypnúť reklamu

Pre mňa bolo nad slnko jasnejšie, že ten chlap je zlosyn, a nechápal som, ako to mohli Nemci nevidieť. Tak som začal hľadať odpovede. Druhý moment prišiel na univerzite, keď som sa chcel venovať britským dejinám a zároveň dejinám inej ideológie, anarchizmu. V Spojenom kráľovstve však bolo anarchistické hnutie v 20. storočí totálne marginálna, bezvýznamná skupinka pár desiatok ľudí.

A tak som prešiel na druhú stranu politického spektra k fašizmu a vrátil sa k hľadaniu odpovedí na to, prečo ľudia volili a podporovali fašizmus. Odvtedy mi ten záujem o fašizmus už definitívne ostal.

Po druhej svetovej vojne a množstve informácií o tom, čo bol fašizmus, koľko miliónov obetí má na svedomí, by sa mohlo zdať, že je to jav, ktorý skončil na smetisku dejín a už nemá nárok na znovuzrodenie. Čo sa stalo, že je tento fenomén stále živý a občas sa zdá, že aj na vzostupe?
Myslím, že to, čo je jadrom fašizmu, centrálnym mýtom, z hláv ľudí od konca 19. storočia, keď sa to prvýkrát objavilo, už nikdy nezmizlo. Vždy bude medzi nami malá skupinka ľudí, ktorá bude presvedčená, že národ alebo rasa, ktorých súčasťou sa cítia, je v ohrození, že upadá, že ho ničia nepriatelia, a že oni jediní sú schopní tento proces zastaviť, národ alebo rasu očistiť od nepriateľov a priniesť obrodu a svetlejšie zajtrajšky v novej, kvalitatívne inej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Akurát sa to už nebude nazývať fašizmus či nacizmus, pretože pri týchto názvoch už veľmi dobre vieme, čo znamenajú a k čomu dospejú. Fašisti preto sami seba logicky nebudú nazývať fašistami, dokonca budú sami o sebe presvedčení, že nimi nie sú. Namiesto toho sa budú titulovať rôzne ako vlastenci, patrioti, konzervatívci, ochrancovia tradícií, ako čokoľvek, len nie fašisti. Takí ľudia tu však budú vždy, ide o to, nedať im šancu presvedčiť o svojich nezmysloch masy.

V akom stave je moderný výskum fašizmu? Na čo sa sústreďujú historici? Podľa vašej knihy je problémom dokonca aj zhoda vedeckej obce na jeho definovaní...
Momentálne už vlastne ani tá definícia nie je až taký problém. Univerzálna zhoda neexistuje, ale to vlastne ani nie je možné. Žiadna definícia v humanitných a spoločenských vedách nie je univerzálne akceptovateľná.

SkryťVypnúť reklamu

Väčšina serióznych historikov a politológov venujúcich sa fašizmu sa však dnes už zhoduje aspoň približne na tom, že základným mýtom, jadrom fašizmu je predstava o národe alebo rase v úpadku – pričom toto vnímané obdobie dekadencie a degenerácie dokážu fašisti ukončiť a priniesť znovuzrodenie a regeneráciu v postliberálnom novom svetovom poriadku.

Takto podobne znie definícia Rogera Griffina, z ktorej vychádzam aj ja. Dnes sa riešia rôzne čiastkové témy, väčšinou vychádzajúce z tejto definície: fašizmus ako sociálny a kultúrny fenomén, transnacionálne aspekty fašizmu, každodennosť vo fašistických režimoch, ženy a fašizmus, vzťah fašizmu a násilia, povojnová mutácia fašizmu a mnoho ďalších tém.

Dosť často sa hovorí o príbuznosti komunizmu a fašizmu – o cieľoch a prostriedkoch, dokonca v istom období obe ideológie, oba štáty, fašistický aj komunistický či boľševický a stalinský - aj spolupracovali. Oba štáty likvidovali svojich vnútorných nepriateľov, v Nemecku boli koncentračné tábory, v ZSSR gulagy... Po pakte Molotov - Ribbentrop si rozdelili Poľsko. Bol však ich neskorší konflikt nevyhnutný?
Fašizmus a komunizmus sú si v mnohom podobné, najmä v praktickej politike. Vyplýva to z toho, že obe sú revolučné hnutia snažiace sa o likvidáciu starého systému a vytvorenie nového. Aj pre tieto podobnosti prišli historici a politológovia s kategóriou totalitarizmu, do ktorej spadajú fašistické aj komunistické režimy. Vyratúvať podobnosti by sme mohli dlho: gestapo a NKVD, vyhladzovacie tábory a gulagy, revolučnosť...

SkryťVypnúť reklamu

Rozdiel medzi nimi však je, a to celkom zásadný – v ideológii. Zatiaľ čo fašizmus pracuje s konceptom národa, snaží sa o znovuzrodenie a revolúciu jedného národa alebo v neskoršom období rasy, pri komunizme to tak nie je. Je vo svojej podstate internacionálny a hovorí o triedach. Zároveň je rozdiel v cieli snaženia. Kým komunisti majú úplne konkrétnu predstavu, ako by mala spoločnosť vyzerať – utopická vízia mierového spolunažívania bez konfliktov, bez peňazí, kde každý pracuje, koľko môže, a dostáva toľko, čo potrebuje – fašisti takúto víziu nemajú.

Samozrejme, prišli s mnohými plánmi, ako by mal svet po víťazstve vo vojne vyzerať, rôzne koncepcie korporatívneho štátu či nacistický Generalplan Ost, no všetko to bolo vágne a neurčité. Fašisti nemajú ani predstavu, kedy a čím sa má skončiť ich očista národa. Nacisti začali vraždiť ľudí s postihnutím, potom Židov, Rómov, Slovanov. Ak by vojnu vyhrali a všetkých vyvraždili, kto by bol ďalší? Románske národy? Ľudia s okuliarmi? Dôchodcovia?

SkryťVypnúť reklamu

Marxistickí historici dodnes tvrdia, že fašizmus bol reakcionárskym hnutím. Tvrdia, že bol kontrarevolúciou, ktorej cieľom bolo udržať kapitalizmus pri moci a zničiť skutočne revolučné sily. Podľa vás však je fašizmus revolučným hnutím – ako máme vnímať túto revolučnosť fašizmu?
Marxistickí historici a intelektuáli sa snažia za každú cenu dokázať exkluzivitu revolučnosti „svojho“ hnutia. A to im bráni vidieť vo fašizme to, čím v skutočnosti bol – revolučným nacionalizmom. Hnutím, ktoré sa snaží o likvidáciu starých štruktúr – politických, spoločenských, hospodárskych i kultúrnych – aby na ich troskách mohol vybudovať čosi nové, kvalitatívne odlišné.

Je to v istom zmysle kreatívna deštrukcia: najprv zničia všetko, čo je podľa nich prehnité, dekadentné, skazené, a potom vytvoria nový, očistený svet. Podobne ako komunizmus – ten tiež likviduje staré štruktúry a prináša nový, kvalitatívne odlišný druh režimu, snaží sa vytvoriť nový typ človeka. Obe tieto ideológie nám už v dejinách ukázali, kam až zvodnosť a vábenie tohto sociálneho experimentu môže zájsť.

SkryťVypnúť reklamu

Dosť veľký rozruch v slovenských médiách vyvolali vaše názory na vojnový slovenský štát, na Tisa – ktorých ste v rozpore so všeobecným vnímaním neoznačovali za fašistický štát a fašistického politika. Prečo si to myslíte?
Pri tejto otázke musím začať tým, že zdôrazním, že tým, že Jozefa Tisa neoznačujem za fašistu, ho neospravedlňujem a ani nechcem legitimizovať ľudácky režim. Bol to vražedný režim, ktorý poslal na smrť desiatky tisíc svojich občanov. To je neospravedlniteľný zločin. A na čele tohto režimu stál človek, ktorý nesie plnú zodpovednosť za tieto zločiny.

Ak sa bavíme o fašizme, je to politologická kategória, nič viac, nič menej. Jozef Tiso podľa mňa kritériá fašizmu nenapĺňa. Ak si predstavíme jednotlivé politologické kategórie, chlieviky – tak Jozef Tiso je jednou nohou v chlieviku fašizmu, ale nie je tam celý. Tiso nebol revolucionár snažiaci sa o likvidáciu spoločenského, politického a kultúrneho usporiadania a vytvorenie tretej cesty a alternatívy medzi socializmom a kapitalizmom.

SkryťVypnúť reklamu

Naopak, mnohé staré štruktúry sa snažil zachovať a svoju moc vo veľkom opieral aj o cirkevnú hierarchiu, čo by skutočnému fašistovi rozhodne nevoňalo. Bol to diktátor, vojnový zločinec, jeho spôsob vlády a rétorika mala množstvo fašistických prvkov, ale za plnohodnotného fašistu by som ho neoznačil. Ako však píšem i v knihe, možno bude potrebné tieto moje závery ešte prehodnotiť.

Ako teda charakterizujete vojnový slovenský štát?
Samotná ľudácka Slovenská republika je trochu tvrdší oriešok. Za tých šesť rokov svojej existencie sa totiž dynamicky vyvíjala a je ťažké ju zaradiť do konkrétnej kategórie. Bol to nacionalistický a autoritársky režim, ktorý sa postupne „nacifikoval“, no nikdy sa z neho nestal totalitný fašistický štát v pravom zmysle slova.

SkryťVypnúť reklamu

V knihe píšete, že podľa Ľubomíra Liptáka a Ivana Kamenca ide v prípade slovenského štátu o diktátorský režim s prvkami fašizmu – toto je aj vaša definícia slovenského štátu?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad a automatizácia
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Prehľad a automatizácia
  2. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  3. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  4. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  7. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  8. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 343
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 9 669
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 627
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 4 352
  5. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 3 382
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 209
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné 1 761
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo 1 648
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Donald Trump ešte svoju kariéru nevzdáva.

Trumpovi hrozí pokuta či väzenie.


2 h
Zuzana Kepplová

Už sa treba len dohodnúť, že sa nedohodnete. Ale dovládnete.


3 h

Štúdie ich spojili aj so srdcovo-cievnymi ochoreniami.


1 h
Rafinéria v nemeckom meste Schwedt, do ktorej priteká surová ropa z Ruska cez ropovod Družba.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 9 h

Neprehliadnite tiež

Šťastný nový rok 2: Dobro došli je s vyše 180-tisícmi divákov najnavštevovanejší film v prvom polroku 2022.

Žiadne kino v dôsledku pandémie nezaniklo.


24m
Festival Grape

Kam sa vybrať za kultúrou tento týždeň?


Dávid Pieš 3 h
Olivia Newton-John v muzikáli Pomáda.

Rakovinu mala trikrát, v pondelok jej podľahla.


5 h
Vo filme Pomáda

Umelkyňa, ktorá viedla dlhoročný boj s rakovinou prsníka, zomrela v pondelok ráno na jej ranči v južnej Kalifornii.


SITA 18 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  3. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  4. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  5. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 126 370
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 185
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 216
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 440
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 183
  6. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 3 919
  7. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 3 621
  8. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 3 240
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu