Nemecko je už dlhé roky „počúvajúcou“ krajinou, o ich audioknihách ste sa mohli dočítať aj v našom magazíne. Ani podcasty nie sú novinkou, objavili sa už takmer pred desaťročím a dnes prežívajú revival, hoci nik netuší presnú príčinu.
Niektorí tvrdia, že je za tým možnosť ich šírenia cez tzv. streamovacie služby. Spotify predpokladá, že tento rok budú podcasty predstavovať až dvadsať percent vysielania a plánuje investovať 500 miliónov dolárov do vlastných audioformátov. Namiesto toho, aby bol človek viazaný na čas vysielania, vyberie si sám, čo a kedy bude počúvať pri raňajkách, na ceste do práce alebo počas inej voľnej chvíle.
Jednoduché je efektívne
Prudký nárast popularity podcastov mohla veľmi pravdepodobne spôsobiť aj jednoduchosť ich tvorby. Nepotrebujete rozhlasové štúdio. Položíte na stôl mobil, v lepšom prípade si kúpite lacný mikrofón, keďže v „rádiu“ vás nik nevidí, nemusíte na rozdiel od youtuberov dbať na svoj vzhľad, porozprávate niečo na zvolenú tému, nahrávku upravíte v bezplatnom softvéri a sprístupníte ju na internet. Technicky je to len o trochu náročnejšie ako písanie blogov.
Podobne pristupovali k podcastom aj nemecké vydavateľstvá. K už existujúcim reklamným kanálom pridali s nadšením ďalší. Veď kým sa kniha dostane k čitateľovi, nevzniká len tak, že ju niekto napíše, ale tvorí sa ako dialóg medzi autormi, redaktormi a vydavateľmi. Asi nie každý záznam rozhovoru nad rukopismi by stál za zverejnenie, ale rozhodne z nich viac cítiť človečinu ako z marketingovo čistých „úspešných príbehov“ či z diskusií s literárnymi superhviezdami.
(zdroj: Archív SME)Rozhlasové stanice využili nastupujúci trend po svojom. Buď to vyriešili tým, že relácie venované knihám len previedli do stiahnuteľného formátu v archíve, alebo vytvorili špeciálne podcastové programy.
Čo sa oplatí počúvať?
