Zbierka príbehov z dávnej i nedávnej minulosti ukazuje, že rozprávanie je pri popularizovaní dejín najlepšou metódou. Okrem toho dokazuje, že mladí slovenskí historici sú talentovaní a usilovní. Majú o svoje publikum vážny záujem. Nechcú písať iba pre kolegov a archívy.
Atraktívne, nie bulvárne
Pokus zatraktívniť vážne vedné odbory v sebe skrýva veľa nástrah. Odborníci sa môžu zbližovať s publikom za cenu obetovania kvality. Na chvíľu pozabudnú na odbornosť a niečo si takpovediac primyslia. Alebo zjednodušia zložitejšie súvislosti, aby neotrávili lenivého (a zaneprázdneného) čitateľa.
V kolekcii textov z internetového časopisu HistoryWeb.sk našťastie nič z tohto nevidno. Mladí autori neurážajú historickú vedu ani čitateľa. Témy sú atraktívne, ale nie bulvárne.
Branislav Kovár, Jakub Drábik (zost.): História pre zaneprázdnených (Premedia 2019) (zdroj: Archív SME)Autori hneď v úvode „povoľujú“ čitateľom čítať jednotlivé príbehy z histórie slobodne, bez snahy poctivo sa držať chronológie. Milovníci praveku sa vôbec nemusia trápiť v kapitolách z dejín druhej svetovej a tí, ktorí bažia po udalostiach studenej vojny, môžu bez výčitky preskočiť osud mamutov a rímskych légií.
Aj sila súvislostí má predsa svoje limity - inváziu Sovietov do Afganistanu a koniec Vikingov v Grónsku nič (okrem nevyhnutností a absurdít) nespája.
