Táto kniha má dve správy, dobrú a zlú. Zlá znie: za mnohé nešťastia môžu zložité systémy, ktorým sme dovolili ovládať naše životy. A dobrá? Ľudia sú schopní nových riešení.
Kolapsy pribúdajú
Žiť v 21. storočí znamená spoliehať sa na prepracované systémy vo všetkých oblastiach života. Systémy spracujú každú podanú obálku na pošte. Organizujú dodávku elektriny. Patria k nim informačné systémy železníc, letísk a nemocníc.
Vzniká nový druh osudovej závislosti odlišnej od sily prírody. Pribúdajú rizikové situácie, v ktorých nezriedka ide o život.
S trochou premýšľania sa však vieme na zlyhania systémov pripraviť a ovládnuť ich. Kolapsy majú najrozličnejšiu podobu, ale ich príčiny sú prekvapujúco podobné alebo rovnaké.
Chris Clearfield, András Tilcsik: Kolaps (prel. Juraj Maxon a Slavomír Hrivnák, Lindeni 2019) (zdroj: Archív SME)Je jedno, či ide o mediálnu pohromu obchodnej siete, pád lietadla, skrat na burzách, nehodu v jadrovej elektrárni, alebo škandál na pošte vo Veľkej Británii.
Systémy sú zložitejšie a menej zhovievavé, a tak sa malé chyby rýchlo menia na obrovské katastrofy.
Názornou modelovou ukážkou súčasných kolapsov je nehoda v atómovej elektrárni Three Mile Island v štáte New York. Na začiatku obrovskej havárie neboli prírodné živly alebo veľká inžinierska chyba, ale kombinácia drobných nehôd súvisiacich so zaseknutým ventilom a s nejednoznačným svetelným indikátorom.
