KnihaA okraje máš kde? vznikla vďaka bývalému redaktorovi Denníka N Jurajovi Čokynovi, ktorého metódy výučby sa vymykali z bežného rámca „prídem, čosi odučím, odídem“. Učil deti z osád, ale aj z bežnej strednej vrstvy, vďaka ktorým vznikla po dvoch rokoch kniha o okrajoch, ale „nie o okrajoch v zošitoch, ale o tých v spoločnosti a najmä o deťoch, ktoré žijú na okraji nášho záujmu“, píše v úvode editor Juraj Koník.
Deti z najchudobnejších rodín na Slovensku najčastejšie nejdú ani na žiadnu strednú školu, do života odchádzajú dokonca s neukončenou základnou školou; aj na toto poukazuje Juraj Čokyna, ktorý to s deťmi poznačenými generačnou chudobou rozhodne nemal jednoduché. Lenže ani ony.
Upozorňuje na toxický stres, ktorý na nich môže napáchať obrovské škody, pretože bráni správnemu vývoju a ovplyvňuje aj výkon ich mozgu, na frustráciu, ktorú deti často cítia, no aj na traumy, ktoré si so sebou nesú z detstva až do dospelosti.
Dva roky učenia v ZŠ stačili...
Juraj Čokyna učil geografiu a angličtinu dva roky v Základnej škole v Šarišských Bohdanovciach. Jeho kniha nie je len o bezútešných štatistikách, ktoré dokazujú to, čo už dávno tušíme aj vieme – že slovenské školstvo je skutočne v žalostnom stave –, ale je aj o podpore slovenských učiteľov, žiakov i rodičov, ktorí to nemajú vôbec jednoduché.
(zdroj: Archív SME)V knihe nám ponúka viaceré pohľady a zároveň návody na to, ako s deťmi pracoval, a koniec koncov, ako ho celá táto skúsenosť mimoriadne formovala. Sám sa neustále učil pracovať s ich správaním a tiež otvorene priznáva dilemy, na ktoré viackrát narážal. Napríklad, či nechať žiaka so zlými známkami opakovať ročník, alebo ho pustiť ďalej.
„Spomínali vám niekedy rodičia, ako ste sa tešili do školy, lebo sa naučíte písať, čítať a počítať? Veľa rómskych detí je na tom podobne. Tešia sa, že sa niečo dôležité naučia. Inými slovami – sú motivované učiť sa. A potom nastane zlom a prichádza „obdobie nie“. Nechcem, nechajte ma, nezaujíma ma to.“
