Minulý rok priniesol pestrú dávku fantastiky, z ktorej sa dá čerpať aj v začiatkoch roka 2020. Jednou zo žánrových kníh, ktoré stoja za pozornosť, je antológia trinástich poviedok žánru fantastiky Čas hrdinov 2 od zostavovateľov Martina Králika a Alexandry Pavelkovej. Kniha vyšla z dielne vydavateľstva Artis Omnis a nadväzuje na prvú časť z roku 2012. V pokračovaní prevažujú ženské autorky. Predslov Martina Králika sumarizuje, spomína na časy minulé a porovnáva so súčasnosťou. Je to zaujímavé ohliadnutie sa za vývojom domácej fantastiky. Prvá časť je vypredaná a časom to, pravdepodobne, čaká aj Čas hrdinov 2.
Úroveň poviedok v antológii je rozdielna. Olejárová či Dubcová, ktoré zatiaľ nie sú vnímané ako autorky s aktívnou „spisovateľskou“ kariérou, sú o niekoľko tried lepšie než Hlavačková či Holecyová, ktoré majú s väčším či menším úspechom za sebou aj individuálne publikovanie - a anotácia ku knihe ich radí k majsterkám žánru. Ale začnime po poriadku.
Tradične dobrí
Na Červenákovi, ktorý antológiu otvára poviedkou s viacvýznamovým titulom Krvavápanna a veľmi zlý vlk, ale s jednoznačne „červenákovským“ príbehom, vidno, že písať vedel a vie. Poviedka s černokňažníkom Roganom z Kančej hory a vlkom Goryvladom je presne to, čo čitatelia očakávajú od jeho poviedky v antológii. Asi to je takto dobre, ale teším sa už na poviedkovú knihu, v ktorej si Červenák „uletí“ viac a kde bude cítiť, že sa na tom aj poriadne zabáva.
(zdroj: Archív SME)Úvod o Červenej čiapočke naopak s upírskym námetom patrí k lákadlám knihy a je jedným z najpresvedčivejších a najvťahujúcejších príbehov zo všetkých. Hrdinovia vám nie sú ukradnutí, nie je to prekombinované, je to svižné a vizualizovateľné a autora to skrátka nezaprie.
Aj Štiblaríková je dobrá. Dá sa povedať, že už tradične. Vypísanosť poznať. Jej vety v poviedkeA zrodila sa legenda majú zaujímavý rytmus a v rámci odsekov sú príjemne čítavé, slová nie sú náhodné, príbeh je akčný, postavy nie sú ploché. Príbeh spomínania si princeznej Lérien, ktorá ako babička rozpráva historky o dedkovi svojej vnučke, je prelínaním fikcie a reality v rámci fikcie, samozrejme.
