Poézia je meditácia a meditácia má svojich guru. Tí najlepší sú tichí. Ale bez ich hlasu by sme akosi zakrpateli. Vydavateľstvo Modrý Peter vzniklo temer pred tridsiatimi rokmi. Bola to situácia, keď socialistické knižné vydavateľstvá zanikali a tie nové o poéziu príliš záujem nemali. Peter Milčák pôsobil ako Don Quijote. Situácia sa nezmenila.
Tridsať rokov Modrého Petra... Zmenila sa situácia za tie roky?
Zánik štátnych vydavateľstiev a vznik nezávislých vydavateľstiev bol prirodzeným dôsledkom pomerov po novembri 1989. Viacerí to vo vydavateľskom priestore využili výlučne na vydávanie titulov orientovaných len na zisk, vzniklo postupne aj zopár vydavateľstiev zameraných na vydávanie hodnotnej pôvodnej a prekladovej beletrie.
Vznik týchto vydavateľstiev bol vyjadrením túžby po slobodnom vydávaní. Bolo to precitnutie, lebo pred rokom 1989 u nás na rozdiel od Českej republiky takmer neexistovali samizdatové vydania pôvodnej literatúry či samizdatové časopisy (revue Fragment – K začala vychádzať až v roku 1988).
Vznik malých vydavateľstiev s odlišnými vydavateľskými stratégiami a zameraním nepochybne prispel k postupnému oživovaniu prirodzeného literárneho prostredia, ktoré je o to zdravšie, o čo je diferencovanejšie.
Uživí vás vydavateľstvo?
Od začiatku existencie vydavateľstva Modrý Peter v roku 1991 mi bolo jasné, že pri zameraní sa na vydávanie pôvodnej a prekladovej poézie, literárnej vedy, esejistiky a sporadicky aj drámy, prózy a literatúry pre deti sa budem musieť živiť ešte inou prácou.
(zdroj: Archív SME)Podobne ako iné malé, neziskové vydavateľstvá u nás či vo svete je aj Modrý Peter vydavateľstvom jedného človeka. Ak chce také vydavateľstvo prežiť, musí minimalizovať náklady na svoj chod aj tým, že tento jeho jediný „zamestnanec“ vykonáva súbežne niekoľko činností. V tejto nie veľmi priaznivej situácii, ktorá sa ani po desaťročiach nezmenila k lepšiemu, ma neprekvapuje, že nových vydavateľstiev, ktoré by sa chceli systematicky venovať vydávaniu pôvodnej slovenskej literatúry, nepribúda, viaceré vydavateľstvá z rôznych (nielen ekonomických) dôvodov zanikli.
Možno trocha štatistiky, ak by ste si zaspomínali: koľko kníh vydal Modrý Peter?
Doteraz vo vydavateľstve Modrý Peter vyšlo viac ako 180 knižných titulov, ale tento číselný údaj sám osebe nevypovedá veľa. Dvoma najstaršími, takpovediac erbovými edíciami sú edícia Mušľa, v ktorej vychádza pôvodná slovenská poézia, a edícia Sivá brada zameraná na vydávanie literárnovedných a esejistických titulov.
V školskej príprave sa v rámci slovenskej literatúry poézii venuje relatívne veľa času, napriek tomu nemám pocit, že by nám zo škôl vychádzali milovníci poézie. V čom sa robí v školách chyba?
Odpoveď na túto otázku veľmi presne sformuloval Stanislav Rakús v kniheHovoriť niečím iným. Rakús v nej píše: „Vedomostná, materiálovo rozsiahla orientácia učebných osnov núti učiteľa hnať sa víchrovou rýchlosťou za kvantitou bez možnosti zastaviť sa nadlho a slobodne v selektívnej hĺbke, ktorá rozvíja estetické cítenie...
(zdroj: Archív SME)Je paradoxné, že vyučovanie literatúry, ktoré má vo všeobecnovzdelávacom školskom systéme priestor, o akom sa iným druhom umenia ani nesníva, ho nemôže využívať na výchovu k plnohodnotnému čítaniu, vyučovaniu literatúry ako umenia, lebo pôvodnú, múzickú dispozíciu žiaka vnímať text v jeho umeleckej prirodzenosti musí ako smolou zalievať a znehybňovať množstvom informácií.“
Takáto školská prax vedie okrem iného aj k vytváraniu bariéry medzi mnohými čitateľmi spomedzi študentov a textami súčasnej poézie, ktoré sú vnímané ako nečitateľné a nezrozumiteľné.
Poézia nie je iba tiché čítanie, často je dôležitý aj prednes. Ale dnes zasa v prednese víťazí chlapec s kapucňou a mikrofónom, ktorý chrlí zo seba neraz nie práve jazykovo korektné verše... Aj keď pôvod dnešnej improvizovanej poézie je nepochybne v hlbinách beatnikov, čo dnešní raperi ani netušia...
