„Drahý Dušan! Život sa Ti stal neúnosným. Spôsobom sebe vlastným si z neho vystúpil. Stalo sa to 22. mája 2019, nadránom, v hodine vlkov. Mal si 72 rokov.“ Píše v epitafe, ktorým sa začína Mitanova kniha Nezvestný, jeho manželka Eva.
Možno to vyznie trochu drsne, ale pozorného čitateľa tejto knihy neprekvapí spôsob, akým Dušan Mitana „zo života vystúpil“ - avizuje to na viacerých miestach knihy, kde prevracia tému samovraždy z mnohých strán, a zápisky Z denníka I. - VI., ktorými analyzuje svoje duševné trápenia a depresie, sú brutálnou záťažou na každého čitateľa, aj keby Mitanu hneď osobne nepoznal (podobne písal o svojich depresiách aj William Styron v knihe Viditelná temnota, Mitanom takisto spomínaný).
(zdroj: Archív SME)Je to citlivá pôda, ale zrejme sa nedá obísť posledná poviedka románu - koláže s názvom Nezvestný, ktorú možno vnímať aj ako samozápis či avízo posledných hodín autora – od prebudenia sa o pol tretej v noci, cez citáty z Kazateľa, príchod depresie o tretej ráno, až po to, ako vykročil na balkón, prekročil zábradlie a skočil.
