Po Kapitánovi vydavateľstvo Artis Omnis uviedlo v rámci edície Pamäť ďalšiu knihu venovanú výrokom politikov. Tentoraz je tam celé spektrum za posledných tridsať rokov. Výroky v knihe Gágaji, táraji a prďúsi zostavil Ján Kamenický, komentáre napísal Samo Marec a ilustroval ju Shooty. Nudné fakty o inak zaujímavej knihe.
Ťažké čítanie
Číta sa to veľmi ťažko. Teda nie ťažko, ide to rýchlo, veď text je väčšinou jednoduchý (okrem časti, ktorá je venovaná Andrejovi Dankovi), ale čítanie to nie je ľahké. Máme tu totiž výňatky z Mečiarovej, Dzurindovej a hlavne Ficovej éry. Je to séria urážok, výkrikov, sexistických poznámok a hlavne je to smutno-smiešny prierez slovenskou politickou kultúrou.
Smiešne preto, že jej aktéri sú úplne absurdní – zarytý komunista tridsať rokov po revolúcii, sebaistí despoti a mafiáni.
(zdroj: Archív SME)Smutný preto, že je to realita. Slovenská politika sa v týchto výrokoch javí ako nekultúrna, vulgárna a skazená. Nie len teraz. Ale vždy. Motáme sa v tých istých kruhoch, vždy naletíme tým istým grázlom, a aj ak je niekto poctivý, pridlhé obdobie v parlamente ho skazí.
